Je suis Dylan!

Čo si myslíte o literárnych oceneniach? Oj, aká častá novinárska otázka víťazom aj „porazeným“. Hodí sa najmä, keď odchádzate s dlhým nosom. Pristúpia vám ho medzi dverami, ten dlhý nos, a vy máte možnosť povedať, ako literárne ceny nie sú dôležité, ako vyjadrujú vždy subjektívny názor zopár náhodne vybraných členov poroty, prípadne veľkoryso zavinšujete víťazovi. Žičlivosť sa na Slovensku v literárnej spoločnosti takmer nenosí.

18.10.2016 09:00
debata (6)

Poznám to aj z druhej strany. Zvíťazíte, strašne sa potešíte, cena vás dojme, máte pocit, že vás konečne niekde prijali, uznali, ak ocenenie prináša aj finančný obnos, poplatíte dlhy. Chvíľu sa o vás bude hovoriť, na vašu knižku natiahnu pančuchu, že to je ona, to je tá. Oslovia vás i lifestylové časáky, pozvú vás na ples do Opery, do Reduty, na koncerty, navrhnú vás na Ženu roka, Matku roka, cenu Tatra banky, Krištáľové krídlo, predsedníčku Živeny. Volajú vás na besedy, volajú z rozhlasu, televízie, začnete sa pohybovať po kuloároch sveta, ktorých dvere vám ako spisoške voziacej sa autobusmi do práce v knižnici, ktorá obracia každý cent, boli zatvorené. Vašich kamošov tam nepozývajú, čoskoro zistíte, že sa nemáte s kým ani pozdraviť. Nehovorím o tom, že si tam nemáte čo obliecť.

Nik z novinárov ani z kolegov nie je na vás v skutočnosti zvedavý. Čakáte na nejakú provokatívnu či zaujímavú otázku, nedostanete ju. Usmievate sa do redakčných objektívov a márne sa usilujete vysvetľovať, že sa neživíte telom, ale písaním a radi by ste si ustrážili súkromie a ústranie. Dobre lebo nebárs…

Ako jedna z nominovaných a ocenených strácate možnosť povedať, čo si myslíte o kolegoch, ktorí sa v tom vezú s vami. Nezabŕdate ani do literárnych festivalov, ktoré na Slovensku obhospodaruje tá istá skupina ľudí pohybujúca sa okolo najprestížnejšej literárnej ceny, jedného vydavateľstva a jedného kníhkupectva.

Tí, čo sa nekamošia, sa nevezú. Nech žije zlá literatúra! Nech žijú autorky brožúrok! Nech žijú festivaly, čítačky, tančeky okolo ebonitových a iných tyčí, nech žije rock, pop aj jazz! Česť tohtoročnému víťazovi Józsefovi Mácsovi, ktorého si vážim! Česť výnimkám! Organizátorom sa podarilo zahnať literatúru nie na smetisko, či do okrajových častí, lebo tam bolo a je vždy dobre a veselo, tam je literatúra doma. Urobili z nej kaviarensko-festivalovú vymoženosť. Iste, aj v kaviarni sme doma!

A já bych něco řekl! A mne se chce něco říct, vykrikoval Vlasta Burian! Aj ja! Císař pán je vůl, chodí nahý a srali na nej mouchy! Tak je to s tým festivalovo-literárnym životom na Slovensku.

Ozaj, Boby Dylan dostal Nobelovu cenu za literatúru. Celkom som sa potešila, že z hry vynechali Rotha či Murakamiho. A že ju nedostal sýrsky básnik Adonis? Že je už starý a chorý? Predpokladám, že doma neplače.

Vladimírovi Holanovi vraj raz priniesli akési literárne ocenenie. Dvere neotvoril, iba sa spoza nich ohlásil: „Když jsou to peníze, vhoďte je do schránky, diplom si strčte do prdele!"

© Autorské práva vyhradené

6 debata chyba
Viac na túto tému: #Bob Dylan #Nobelova cena
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy