Nebúrajte Hitlerov dom

Pred rokmi sme navštívili rakúske mestečko Braunau na rieke Inn neďaleko nemeckých hraníc, môj priateľ, ja a náš židovský kamarát.

20.10.2016 17:00
debata (12)

Chceli sme vidieť aj dom, v ktorom sa narodil Adolf Hitler, ale hanbili sme sa opýtať, kde je. Pochopiteľne k nemu neviedli žiadne ukazovatele. Napokon sa to akéhosi starčeka opýtal kamarát, trémou mu hlas viazol v hrdle a zadržiavaným smiechom koktal.

Spomínam si na peknú barokovú budovu s muškátmi v arkádach na zadnej strane a páčilo sa mi, že na jej celkom náhodnú, no zhodou pochmúrnych okolností zásadnú historickú výnimočnosť poukazoval len veľký kameň na ulici s nápisom: Za mier, slobodu a demokraciu. Nikdy viac fašizmus. Milióny mŕtvych varujú.

To, že si fašistické heslá beztrestne vykrikujú poloanalfabeti s poslaneckými mandátmi, to všetko je dnes už z Pandorinej skrinky vonku. Keď sme boli v Braunau my, hanbili sme sa pýtať, aby si to náhodou miestni nevyložili inak: vtedy tam fašistické procesie neprúdili. Ešte sme žili vo svete, keď sa vojna zdala uzatvorenou minulosťou a nostalgia za tzv. národným socializmom mala byť len otázkou vymretia najstaršej generácie. Nik nepočítal s generáciou najmladšou. Ani s vývojom, ktorý môže oživiť resentimenty. Ani s grotesknou situáciou, v ktorej môžu politiku viesť exemplárni hlupáci.

Dnes sa už v Braunau am Inn asi nikto neostýcha opýtať, kde stojí dom s muškátmi a varovným kameňom. Vraj sa k nemu celkom bezostyšne valia procesie nacistov z celej našej milej Mitteleuropy. Rakúsko je v riešení fašizácie bezmocné. A tak sa viedenský kabinet rozhodol pristúpiť k zbúraniu budovy na základe vyvlastnenia, ktoré vraj minister vnútra Wolfgang Sobotka „ľutuje, ale verejný záujem je v tomto prípade nadradený záujmom súčasnej majiteľky“. Dúfa tak, že zabráni „selfieturizmu“ k objektu, ktorý je podobne ako hroby historických zločincov lákavým magnetom. Riaditeľ Dokumentačného archívu rakúskeho odboja Gerhard Baumgartner by vraj na mieste uvítal niečo, pred čím by „nemal nikto chuť fotiť sa: napríklad supermarket alebo požiarnu zbrojnicu“.

Pochádzam z mesta, v ktorom bola v 20. storočí prinajmenšom sedemkrát gumovaná historická pamäť. Moja krajina je práve tak postihnutá historickou amnéziou, a preto sa u nás tak roztopašne darí barbarstvu, filisterstvu, neúcte k sebe samým, a teda aj k iným.

Vždy niekto radšej rozhodol o výstavbe „supermarketu, garáží alebo požiarnej zbrojnice“. Aby sme si náhodou nespomenuli na niečo, čo nevyhovuje, napríklad pre pocit kolektívnej viny, komplexy menejcennosti alebo bezmocnosť zo súčasnosti. Akoby boli dejiny harmonická rieka plná ušľachtilých skutkov. Akoby stačilo zbúrať napríklad koloniálne paláce, Pizarrovu hrobku v Lime, zlikvidovať Tisov hrob a Hitlerov dom, a nebude ani otroctvo, ani genocída pôvodných Američanov, ani súčasný rozmach fašizmu.

Pravdaže, môžeme sa pri likvidácii objektov objať s dobrým pocitom, že sme na správnej strane dejín, ale to je tak asi všetko. Minulosť tu je a má slúžiť ako memento pre všetko, čo sa deje.

© Autorské práva vyhradené

12 debata chyba
Viac na túto tému: #Adolf Hitler