Postaviť sa za Romanu

Zaradenie trestných činov extrémizmu do pôsobnosti Špecializovaného súdu, zjednotenie výkladov a postupov pri uplatňovaní už existujúcej „extrémistickej“ legislatívy či zavedenie trestného činu verejného podnecovania k násiliu alebo nenávisti voči ľuďom (aj) pre ich skutočnú či domnelú sexuálnu orientáciu, to sú zrejme najviac skloňované benefity novely Trestného zákona a trestného poriadku v súvislosti s bojom proti extrémizmu.

03.11.2016 17:00
debata (25)

Aktuálny počin ministerky Lucie Žitňanskej a jej tímu na tomto zamínovanom poli je hoden úctivej poklony. Prijatie noviel vnímam ako dôkaz, že aj jednotlivec môže občas pohnúť horou, len musí vedieť kedy a s kým. A presne to sa podľa právničky zo združenia Ľudia proti rasizmu Ireny Bihariovej, ktorá je v téme doma, podarilo, aj keď novely nie sú dokonalé.

Žitňanská dala presadením novelizácií jasne najavo, že rezort spravodlivosti pod jej vedením vníma, ako sa nenápadne, ale iste presúvajú nenávistné prejavy voči ľuďom iného ako „domáceho“ pôvodu, iného ako väčšinového vierovyznania či sexuálnej orientácie z extrému do bežného verejného diskurzu. Celosvetová apokalypsa prvej polovice minulého storočia sa nezačínala inak. Usilovať sa zastaviť tieto nebezpečné tendencie je preto nielen správne, ale najmä potrebné.

Iniciatíva Inakosť to vo svojom stanovisku k novelám pomenovala presne: „Rozdeľovaním na ,nás‘ a ,tých druhých‘ a ich odľudštením sa začali mnohé tragédie v našich dejinách. Európske demokracie si preto po 2. svetovej vojne stanovili prísne štandardy na určovanie neprípustných prejavov nenávisti. Nejde o trvanie na nejakej politickej korektnosti, ale o základnú úctu a dodržiavanie ľudskej dôstojnosti každého z nás.“

Ministerka úpravu legislatívy odôvodnila slovami, za ktorými je cítiť, že pochopila podstatu toho, o čom mnohé mimovládne organizácie hovoria už roky. Demokratický štát sa „musí brániť tomu, aby extrémnym využitím práv a slobôd bola odstránená podstata, na ktorej demokracia spočíva“.

Pretože – a tu sa dostávame na samú dreň toho, o čo v boji proti všetkým možným formám extrémizmu, rasizmu, xenofóbie či homofóbie ide – „v demokracii sme si rovní nielen v právach, ale aj v dôstojnosti“.

Treba si však všimnúť aj otrasné výroky, ktoré zaznievajú priamo na parlamentnej pôde, obohnanej palisádami poslaneckej imunity. Minulý týždeň parlamentní „vlastenci“ označkovali svojimi odpornými nálepkami najviditeľnejšiu z tvárí Dúhového Pridu Romanu Schlesinger.

Čo s nimi? Lebo ryba nevraživosti voči inakostiam a násilných chúťok na ich „optimalizáciu“ smrdí od hlavy. Niekde však treba začať, to je jasné. K zmenám však musí dôjsť nielen v legislatíve, ale aj v parlamente, v rezorte vnútra a v Policajnom zbore.

Tam, kde sa začínajú spisovať zoznamy vnútorných nepriateľov, tam sa končí demokracia a ľudskosť. Historická skúsenosť nepustí: môžeme mať Romanu Schlesinger radi, alebo nemusíme, ak sa však za ňu do nohy nepostavíme, jedného dňa to zomelie nás všetkých. A mlynček je čoraz ostrejší.

© Autorské práva vyhradené

25 debata chyba
Viac na túto tému: #Trestný zákon #extrémizmus