Minulý týždeň sa ministri financií únie dohodli na pravidlách, podľa ktorých by mala byť zostavená takzvaná čierna listina daňových rajov. Ak všetko dobre pôjde, do budúceho septembra by mala rada dokončiť skríning daňových systémov krajín mimo EÚ. Ak niektorá z nich nesplní kritériá, Brusel s ňou začne rokovať o zmene jej daňových pravidiel. Štáty, ktoré odmietnu spolupracovať, sa dostanú na čiernu listinu.
V istom zmysle by sa to dalo považovať za pokrok. Minulotýždňová dohoda je prvým konkrétnym výsledkom niekoľko rokov trvajúcich rokovaní – aj vďaka slovenskému predsedníctvu. Radosť by však bola predčasná. Pri detailnejšom pohľade je dohoda dôkazom, že EÚ v najbližšom čase neurobí nič, čo by zabránilo agresívnym daňovým praktikám a daňovým únikom.
To nie je problém slovenského predsedníctva. Len dôsledok neochoty väčšiny členských krajín. Francúzsko s Nemeckom tlačia na prísnejšie pravidlá, Británia, Holandsko, Luxembursko či Malta sú väčšinou proti. V oblasti, kde je na rozhodnutie potrebná jednomyseľnosť, je to zárukou prakticky nulového pokroku.
Preskúmanie daňových pravidiel sa tak nebude vzťahovať na členské krajiny únie. Iba na pripomenutie – práve diery v ich pravidlách využívajú mnohé firmy na to, aby sa vyhli plateniu prakticky akýchkoľvek daní. Európska komisia možno uvalila na Apple pokutu 13 miliárd eur, no to je len špička ľadovca. Luxembursko, Holandsko, Belgicko, Írsko… (problematické daňové pravidlá má asi 20 členských štátov) tak budú môcť ďalej lákať firmy „mimoriadne výhodným“ daňovým režimom. Nehovoriac o britských ostrovoch v Lamanšskom prielive a o ďalších územiach so „špeciálnym statusom“, ktoré hrajú dôležitú úlohu v globálnej sieti daňových rajov.
Okrem toho, ak má aj nejaká krajina mimo EÚ nulovú daňovú sadzbu, to ešte neznamená, že sa dostane na zoznam. So zaradením nulového zdaňovania medzi kritériá malo problém viacero členských štátov. Po rokoch rokovaní teda získa únia na budúci rok mechanizmus, ktorý nedokáže zabezpečiť spravodlivé zdaňovanie.
Gabriel Zucman v knihe Skryté bohatstvo národov (2015) odhaduje, že sa v daňových rajoch skrýva asi osem percent celkových finančných aktív všetkých domácností. V niektorých regiónoch je problém ešte vypuklejší. Afrika stráca vinou daňových rajov asi 30 percent finančného bohatstva, Rusko a Blízky východ dokonca 50 percent.
Existencia globálneho systému, ktorý korporáciám a bohatým jednotlivcom umožňuje vyhnúť sa úplne (alebo takmer úplne) plateniu daní, poškodzuje najmä rozvojové krajiny. No ako ukazuje škandál LuxLeaks, aj členské štáty EÚ takto prichádzajú o miliardy eur. Neschopnosť efektívne zdaniť veľké príjmy (a neochota politických elít s tým niečo urobiť) urýchľuje narastanie rozdielov v príjmoch a bohatstve.