Vo svojom poslednom období však Hawking zisťuje, že jedinou možnosťou ľudstva je presunúť sa na inú planétu: „Pokiaľ by mal byť nájdený mimozemský život, je extrémne vysoká šanca, že bude silne pokročilý, a že nás bude vnímať ako my vnímame baktérie,“ uviedol vraj vedec. Tu už prestáva všetka radosť z vesmíru. Vraj by sme mohli dopadnúť podobne ako juhoamerickí Indiáni po prvom kontakte so Španielmi. Nuž nie je to radostná perspektíva, veď to vie každý, kto niekedy v živote počul flamenco, a istotne sa na ňu bude treba pripraviť.
Zo všetkých slovenských orgánov je na takúto možnosť, aspoň podľa mňa, pripravené zatiaľ iba ministerstvo školstva. Prvou myšlienkou, ktorú v súvislosti s touto informáciou ministerstvo nadobudlo, je myšlienka vystreliť na Mars najprv všetkých profesorov a docentov. Má sama osebe silné racionálne a sebaobranné jadro. Zatiaľ sú v spoločnosti najinteligentnejší a preto sa životu na Marse najskôr prispôsobia a dokážu ho spraviť obývateľným oveľa skôr ako iní ľudia.
Prvá by mala, podľa všetkého, letieť na Mars Akreditačná komisia pri ministerstve školstva. Ak nie nikto iný, potom je v nej akademický maliar, ktorý vie, aspoň podľa všeobecne dostupných informácií, o živote vysokých škôl a vedeckom poznávaní všetko. Je vraj rovnako dobrý v teoretickej oblasti, ako aj v bezprostrednej umeleckej činnosti. Práve v nej však, podľa úplne zlých a zákerných jazykov, príliš nevyniká. To však, istotne, v tejto súvislosti nemôže byť dôležité. Na Marse bude Akreditačná komisia profesorov a docentov s láskou vítať.
U nás doma to žiaľ, aspoň zatiaľ, nie je vôbec možné. Ministerstvo má totiž vo výhľade záľahu zahraničných profesorov a docentov. Tí, pochopiteľne, hneď ako zistia, že majú možnosť pôsobiť aj na Slovensku, hneď naskáču do prvých lietadiel a úplne bez problémov tu začnú učiť. Nejaký plat v tejto súvislosti nemôže zohrávať úlohu. Každému sa v budúcnosti vždy dostane to, čo tomu slovenskému bolo vždy odopierané. Už možnosť nájsť študentov úplne neskazených slovenskými učiteľmi bude totiž vždy a a za každých okolností mimoriadne lákavá.
Okrem nich vraj Slovensku pribudnú docenti z praxe. Docent z praxe je zvláštnym príkladom medziplanetárneho živočícha, ktorý sa nijako neostýcha, ba dokáže aj so samotným ministrom hovoriť ako rovný s rovným. Dokonca aj veľmi vysokopostavený činiteľ v ňom akoby vždy spozná sám seba a je s ním za každých okolností celkom spokojný. Problém je už iba v budúcich tituloch. Základný je, našťastie už celkom jasný: „Psš“ a „Pvš“. T. j. „Plavčan strednej, prípadne Plavčan vysokej školy“.