Tento dlh nemá Grécko šancu splatiť. Vie to jeho vláda, vie to zvyšok eurozóny, no najmä vie to Medzinárodný menový fond. „Udržateľnosť“ dlhu sa dá predstierať len tak, že Aténam naordinujú udržanie vysokého rozpočtového prebytku na dlhé obdobie. To je recept nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho a jeho spojencov. Ak aj odhliadneme od ľudského rozmeru (takýto prebytok by sa dal udržiavať iba neustálym, brutálnym podfinancovaním sociálnych služieb), plán je neracionálny. Zdecimovaná ekonomika nebude schopná udržať taký vysoký rozpočtový prebytok, a zároveň fungovať. MMF to vie, a preto sa odmieta pripojiť k tretiemu gréckemu záchrannému balíku.
Riešenie je jednoduché a v podobných situáciách štandardne používané: odpis časti dlhu. Vďaka tomu by sa mohlo Grécko v roku 2018 (po ukončení tretieho balíka) vrátiť na finančné trhy a financovať sa bez vonkajšej pomoci. Presne to požaduje MMF – v súlade s vlastnými internými pravidlami. A presne to vylučuje Nemeckom vedená skupina „rozpočtových jastrabov“.
A tak, namiesto potrebného odpisu dlhu, ministri financií v pondelok schválili len kozmetické úpravy: predĺženie splatnosti niektorých úverov, úpravy úrokových mier a podobne. Trochu to uľahčí splácanie pôžičiek. V dlhodobom horizonte to dlhové bremeno krajiny dokonca môže mierne znížiť. No zďaleka to nestačí na to, aby sa stal dlh udržateľný. Je to ako povedať človeku so zápalom pľúc: dnes ten maratón nemusíš odbehnúť, stačí ak zvládneš 41,5 kilometra. A nazývať to pomocou.
Čo bude nasledovať? Fond vyhodnotí tieto kroky ako nedostatočné. Ak eurozóna neschváli žiadnu ďalšiu dlhovú úľavu, MMF na konci roka pravdepodobne rozhodne o definitívnom vycúvaní z gréckeho záchranného programu. Nemecký a holandský parlament však súhlasili s treťou sériou pôžičiek iba pod podmienkou, že sa zapojí aj MMF. V oboch krajinách budú na budúci rok voľby, vlády teda – v takejto kontroverznej otázke – nepôjdu proti vôli poslancov.
Atény môžu čoskoro zistiť, že žiadne ďalšie peniaze z programu nedostanú. Nie pre neplnenie podmienok, ale pre ich partnerov v eurozóne. Prvých pár mesiacov budúceho roka sa hádam nejako pretlčú s peniazmi, ktoré majú. Potom sa budeme opäť rozprávať o defaulte a odchode Grécka z eurozóny.
Medzitým: v Taliansku možno nastúpi vláda zložená zo strán, ktoré žiadajú referendum o zotrvaní v menovej únii. Vo Francúzsku budú rásť preferencie Marine Le Penovej. V Holandsku sa stanú Slobodní najsilnejšou stranou… Hlavne že to máme všetko pekne pod kontrolou, na krátkych opratách.