Oboje má svoje obrovské (ne)výhody. Keď je stromček neumelý, potom treba vytínať celé hektáre lesa, čím trpí ľudstvo i dažďové pralesy. Namiesto stromčekov budeme ozdobovať v budúcnosti už iba betónové parkoviská vedľa hypermarketov. No ak je stromček umelý, v podstate každý kašle na to, aby nejaký iný stromček dopestoval, sedliaci a lesníci ledabolo chodia po diskotékach, a preto v budúcnosti budeme ozdobovať už iba betónové parkoviská vedľa hypermarketov.
Tento rok, ako som sa kdesi dočítal, má byť vianočný stromček tak trochu ako od sochára Bertela Thornvaldsena. Teda, aspoň pokiaľ som to správne pochopil, akoby človek všetko, čo má rád, pokryl vrstvou takého bielo-žltého vosku a tváril sa pri ňom tak, že s ním vôbec nesúvisí ani ako subjekt, ani ako indivíduum, ba ani ako daňový poplatník. Čo je v prostredí vianočných sviatkov dosť ťažká úloha a pomerne nerozvážny osud.
Každý si vie v tejto súvislosti predstaviť nevraživý výraz pohanského antického boha Dionýza, ktorý sa votrie do inak celkom útulnej a priateľskej domácnosti v podobe zamračenej a nevraživej svokry. Sú ľudia, ktorí dokonca uprednostňujú stromčeky vyzdobené iba takými prostými folklórnymi ozdobami zo slamy a potláčajú niekoľkostoročné umenie sklárov, úplne a navždy vyfúknuté do priestorov vesmíru.
Vôbec to nechcem zakrývať. Veď aj mne priatelia vlani zákerne poslali obraz ideálneho stromčeka, ktorý ma doslova chytil za srdce. Nebolo na ňom v podstate nič iné okrem hromady asi polkilových bravčových rezňov v tradičnom trojobale, zavesených na červených stužkách. Pri takom stromčeku by som úplne pokojne vydržal po celý rok a ak si k nemu pridám ešte aj menší vagón zemiakového majonézového šalátu, vôbec si neviem predstaviť, že by mi v nasledujúcom kalendárnom roku ešte niečo chýbalo.
Nikomu však svoj laický náhľad nevnucujem. No na ňom aj ostatných vidno, ako rýchlo sa naše názory na správnu správu a podobu sveta rôznia. Človek akoby prirodzene potreboval nejaký nemenný záchytný bod, podľa ktorého by sa orientoval a ku ktorému by sa v ťažkých chvíľach prichýlil.
Podľa všetkého sa ním do budúcnosti stane Hlavná (železničná) stanica v Bratislave a jej premena na modernú dopravnú tepnu veľkomesta. Lebo som sa dočítal, že ak sa jej modernizácia nestihne do pondelka 12. 12. 2016, potom ešte stále je tu možnosť, že stanica sa najskôr zmodernizuje do konca tretieho tisícročia. Teda presnejšie do roku 2056.
Ako je vôbec možné, že Hlavná stanica v slovenskej metropole pripomína do tejto miery celé naše školstvo? Veď nič také pevné a trvalé, ako je slovenské školstvo a bratislavská Hlavná stanica, už u nás nemáme! Pozerám na to a váham. Môžem si ešte na stromček zavesiť perník v tvare parného rušňa?