Na prvý pohľad je odpoveď na túto otázku z čisto slovenského hľadiska pomerne jednoduchá – prirodzene, že to najdôležitejšie miesto. Ide pritom o vedecky dokázaný fakt, že v istom čase pokrýva v určenej podvečernej nálade väčšinu územia.
Nechcem tým, prirodzene, spochybniť všetky ostatné prostriedky, ktoré bežne slúžia na prípravu fajnových Vianoc. No iba kapustnica, už svojou najhlbšou podstatou, ich robí dokonalými.
Ak si položíme otázku, či môže napríklad obyčajná láska túto neobyčajnú poživeň niečím nahradiť, potom si musíme zaraz aj zodpovedne odvetiť: to teda nemôže, ani keby mohla! V tomto duchu sa toť kedy rozprúdila debata aj v kruhu tých najlepších gurmánskych odborníkov z celého Slovenska, ktorej som sa nechtiac stal svedkom.
Zhodli sa všeobecne na tom, že najlepšia je z ktoréhokoľvek kúta, okrem asi jedného, ktorému príkro vyčítali, že v nej kapusta vôbec nie je! Ale keby vraj nebola nijaká iná možnosť, veru aj tá by sa dala! Lebo už svojou esenciou pripomína moderné abstraktné umenie.
S jednou takou som sa svojho času aj osobne stretol na horskej chate vo Vysokých Tatrách. Cenou síce pripomínala naozajstnú kapustnicu, no esenciou ju pripomínal iba nepatrný odrezok tejto vzácnej a obzvlášť v samotných Tatrách istotne nedostupnej byliny.
Celkovo pripomínala akvárium, o ktoré sa vôbec netreba starať, takpovediac kúsok slaného Mŕtveho mora. Ten, kto varil túto abstrakciu, bol istotne hlbšie oboznámený s dielom veľkého ruského avantgardného umelca Kazimira Severinoviča Maleviča a jeho umeleckým smerom suprematizmom. Lebo kapustnica prirodzene pripomínala prechod od jeho diela Čierny štvorec na bielom pozadí k neskoršiemu a prepracovanejšiemu dielu Biely štvorec na bielom pozadí.
Autor kapustnice bol však aj v tomto nanajvýš originálny, lebo odrezok kvasenej kapusty pôvodne a ani potom vôbec nebol štvorec, ale iba taký kratší žltozelenkavý obdĺžnik. No aspoň v tomto iste pripomínal najvyššie nároky akademického maliara v Akreditačnej komisii ministerstva školstva, ktorý ako nesporný postavantgardný praktik prenikol do teoretických sfér, čím predurčil aj ďalší vývin slovenského školstva.
Ten už dnes vychádza z toho, že na vysokých školách nemajú učiť docenti alebo profesori, ale ľudia z praxe, aby študenti v budúcnosti neboli hlúpi ako spomenutí docenti alebo nebodaj profesori.
Všetci vraj už potom budú hneď rovnako slávni ako, obrazne povedané, Malevičove Biele štvorce na bielom pozadí. A to je nesmierne lákavá predstava. Nuž naše inštitúcie a médiá vždy vedia každému nielen navariť, ale aj poriadne zavariť. Preto ma tak veľmi teší motať sa pomedzi spoluobčanov pred Vianocami pri ich zložitých a rafinovaných nákupoch.
Veď v týchto chvíľach chce každý svojim blízkym priniesť iba to najkrajšie a najlepšie. A pritom vlastne ide len o to, že v skutočnej láske i v živote to tak má byť.