Počas minulého roka nám stihol hneď za dverami vyrásť celkom slušný turecký diktátor Erdogan. Pozatváral a nechal mučiť takmer každého, kto bol proti nemu v opozícii, zatiaľ čo nepriamo profituje z vojny v Sýrii. Všetci sa snažia, aby nič nepovedali ohľadom Sýrie, nechajú sa zastrašiť nafúknutou mocou Vladimira Putina a budú sa obávať, čo si o nás pomyslia Číňania, keď sa náhodou v Bratislave ktosi stretne s dalajlámom.
Čoho sa tak bojíme? Ak sa niečo európskym politikom a političkám darí, tak je to presviedčať nás, že EÚ nič nezmôže, všetkých sa máme obávať a musíme sa obmedziť na diplomatický súhlas s takmer čímkoľvek, čo naši „kľúčoví partneri“ spravia. Samozrejme, v mene dobrej obchodnej spolupráce.
Nad ich hrubým porušovaním ľudských práv vyjadríme „prekvapenie“ a „odsúdenie“ v jednej-dvoch depešách. Pekingu sa budeme ospravedlňovať za to, že tu niekto prijal dalajlámu. Dokedy budeme takýmto režimom a ich praktikám robiť diplomatické ústupky a zohýbať sa až po zem?
Vraj sme od týchto obchodných partnerov závislí. No nie Čína, ale Európska únia je najväčší trh na svete. Čína, ani nikto iný, si nemôže dovoliť stratiť prístup na náš trh. Naša obchodná moc je obrovská aj v malých detailoch. Drobný príklad za všetky. Jedno z nariadení EÚ zadefinovalo zjednotenie nabíjačiek do telefónov. Aby sa z ekologického hľadiska neplytvalo výrobou vlastného kábla pre každý typ a ešte sa aj zlepšila služba spotrebiteľovi. Nariadenie sa týka len únie, ale to je trh taký veľký, že pre výrobcov stratilo zmysel typy nabíjačiek diverzifikovať pre zvyšok sveta.
Áno, ak sa rozhodneme, že nebudeme tolerovať brutálne podmienky v čínskych fabrikách pre pracujúcich, zatýkanie členov odborov, politických väzňov a podobné praktiky, určite sa predstavitelia Číny nahnevajú. Príde k eskalácii v obchodných vzťahoch? Krátkodobo nám to prinesie nevýhody, ale zo strednodobého hľadiska môže viesť k presunu firiem a výroby späť k nám, zvýšeniu zamestnanosti, k orientácii na náš vnútorný trh. Kto tým stráca? Slovensko alebo Čína?
Ak nás história niečo naučila, tak je to princíp, že ten, kto má moc a prostriedky moci, použije ich. Tempom, akým nezasahujeme proti rastúcej moci iných, sa nemôžeme čudovať, že pocítime dôsledky. V roku 2017 žiadajme od svojich politických predstaviteľov iné. To, aby mali guráž naplniť hodnoty, na ktorých je EÚ postavená, nenechať sa vydierať „obchodnými záujmami“ každého režimu a každej obskúrnej politickej figúry, ktorá nemá zábrany použiť neľudské metódy voči vlastným občanom a občiankam – len v prospech vlastných politických a obchodných záujmov. Aby sa nám napríklad nestalo, že postupne praktiky nadnárodných korporácií, ktorým sa naučili v Číne, ospravedlníme aj u nás.