Švajčiarske koncesie

Povinné poplatky za používanie rádia a televízie sú vďačnou témou kritiky. Sťažujú sa najmä tí, čo údajne televíziu nepozerajú, lebo televízor, ba dokonca ani rádio, nemajú.

30.01.2017 16:00
debata (45)

Argumenty založené na výhovorkách o tom, že za domácnosť platia káblovú televíziu tiež nemajú právne opodstatnenie. Od roku 2008 u nás musí platiť poplatok každá domácnosť, ktorá je odberateľom elektriny, pričom mesačný poplatok 4,64 eura je rovnaký od roku 2003.

Čím štáty menej vyberú na koncesionárskych poplatkoch, tým viac zapĺňa vysielací priestor jalová reklama často s vyššími zvukovými decibelmi oproti bežnému vysielaniu. Na druhej strane, čím viac prostriedkov verejnoprávna televízia a rozhlas dostávajú zo štátneho rozpočtu, tým viac sa krajiny zadlžujú. Chronické deficity štátnych rozpočtov totiž vykazujú viac ako dve dekády všetky členské štáty Európskej únie s výnimkou posledných dvoch rokov hospodárenia Nemecka. Preto zodpovednejšie krajiny čoraz viac pozerajú na prsty neplatičom koncesionárskych poplatkov, postupne zvyšujú poplatky alebo prísnejšie preverujú výnimky pre tých, čo platiť nemusia.

Medzi krajiny prísne sledujúce platobnú morálku koncesionárov patrí najmä Rakúsko, Nemecko a Švajčiarsko. V tomto alpskom štáte je povinným koncesionárom každá domácnosť, ktorá dokáže prijímať signál, bez ohľadu na to, či je televízny, alebo len telefón a smartfón. Ten, kto má v mieste pobytu televízor, rádio, počítač, mobil schopný prijímať tieto signály, musí platiť 462 CHF ročne (430 eur) ročne.

Neplatiči koncesionárskych poplatkov to nemajú vo vyspelých krajinách únie vôbec ľahké. Musia sa pripraviť na prísnych revízorov, ktorí vyzbrojení denne aktualizovanými zoznamami navštevujú tých, čo sa k plateniu poplatkov neprihlásili.

Jeden zo Slovákov žijúcich vo Švajčiarsku mi nedávno povedal, že povinnosť prihlásiť sa k plateniu koncesionárskych poplatkov je do 24 hodín odo dňa pobytu, respektíve zriadenia domácnosti. Hneď prvý deň večer po prisťahovaní sa do zakúpeného bytu sa cez internet prihlásil za nového koncesionára. Prekvapením preto bolo, že nasledujúci deň mu už pri dverách zvonil revízny kontrolór, ktorý túto novú domácnosť mal v zozname čiernych koncesionárov. Situácia sa, samozrejme, vysvetlila predložením protokolu o registrácii koncesionára, ktorý mal čerstvý majiteľ bytu vytlačený z internetu.

Presne opačné skúsenosti majú slovenské poštárky. Veľa vlastníkov bytov a domov, ktorí nehnuteľnosti predajú, sa zabúda odhlásiť z evidencie platiacich koncesionárov RTVS. Pritom noví vlastníci sa tiež za koncesionárov prihlásiť neponáhľajú. Výsledkom je množstvo opakovane nedoručených a nezaplatených inkasných zloženiek SIPO.

Skôr ako štát pristúpi skôr či neskôr k zvýšeniu koncesionárskych poplatkov, mal by si pozametať pred vlastným prahom a vyžadovať prísne úhradu týchto poplatkov vrátane sankcií za omeškanie alebo vyhýbanie sa povinnosti. Poučiť sa môžeme nielen zo Švajčiarska, ale aj z obdobia prvej republiky, keď každý koncesionár za rádio musel platiť 10 korún mesačne na základe úradného dekrétu, pričom neplatiča čakala vysoká pokuta alebo aj väzenie.

© Autorské práva vyhradené

45 debata chyba
Viac na túto tému: #RTVS #koncesionárske poplatky