A kto by si na ňu nespomenul teraz, keď sa má vyše päťstoročný príbeh konfliktov spôsobených uplatňovaním európskeho univerzalizmu na dobytom kontinente priam groteskne zhmotniť v podobe 1 600 kilometrov dlhého múru, ktorý si vymysleli dediči stáročných rasistických teórií. Slovami nateraz posledného zvoleného multimiliardára vo funkcii politika prinášajú „mexikánci“ na zasľúbený sever len „drogy, zločin, sú to znásilňovatelia a niektorí (česť výnimkám) možno aj dobrí ľudia“.
Charakter mexického nešťastia sa od začiatku 19. storočia viackrát menil. Ale kultúrna nezlučiteľnosť civilizačne protichodných okruhov anglosaského a hispánskeho, resp. latinského sveta, v ktorom kultúrny a náboženský synkretizmus vytvorili novú originálnu národnú mystiku, ostala zakonzervovaná.
Na máloktorom mieste sveta by mohla demarkačná línia svietiť tragikomickejšie ako na tzv. južnej hranici USA s Mexikom, kde si znepriatelená anglosaská a „latinská“ Európa delila americký lup. Sarkazmus dejín spočíva ešte aj v tom, že pokus o obnovenie zapadajúceho Slnka „bieleho Američana“ prichádza s komiksovo bizarným podčiarkovaním toho, na čom si vybudoval svoju kultúrnu a ekonomickú nadradenosť: na rasizme, genocíde a vymedzovaní práva na prisťahovalectvo prednostne cmarovo bielemu „kresťanskému“ pracantovi.
Od Monroeovej doktríny z roku 1823 bola blízkosť severného suseda predátorská a Mexiko sa spolu s Kubou a Portorikom stalo pre Biely dom „otázkou národnej bezpečnosti“. Vojenské invázie, pripojenie Texasu, Nového Mexika a Kalifornie, brakovanie prírodných zdrojov.
Po storočí a pol, odkedy USA anektovali obrovskú časť územia južného suseda, sa mexická populácia stala obrovskou súčasťou Spojených štátov. Približne 26 miliónov obyvateľov USA (asi 9 %) má mexický pôvod. Vlny prisťahovalectva v posledných desaťročiach opäť priamo súvisia s presadzovaním ekonomických záujmov zo severu.
Dohoda o voľnom obchode medzi Mexikom a USA znamenala katastrofický prepad do chudoby na oboch stranách potenciálneho „veľkého mexického múru“, ktorý si má vraj Mexiko samo zaplatiť. Na južnej strane to viedlo k vzniku lacnej pracovnej sily, vytvoreniu státisícových vrstiev nezamestnaných, zániku lokálnej ekonomiky, likvidácii tradičného poľnohospodárstva nanútením geneticky modifikovanej kukurice. S tým súvisí masový exodus pôvodných Američanov (Mexičanov) z vidieka do miest alebo (aj ilegálne) na bývalé mexické územia v USA.
Nárastu kriminality a obchodu s drogami sa potom môže čudovať už len ten, kto na vytvorení tých fenoménov dlhodobo nemilosrdne pracoval a teraz hľadí sťa Donald Trump na nové vráta. Mexiko, zdá sa, je opäť „otázkou národnej bezpečnosti USA“, ale, ako vraj kedysi odvetil mexický veľvyslanec prezidentovi J. F. Kennedymu, radšej to „nehovorte nahlas, pretože 40 miliónov Mexičanov by určite zomrelo smiechom“.