Jeden a pol scenára

Predseda Európskej komisie v stredu predstavil päť scenárov, podľa ktorých by sa mohla vyvíjať Európska únia. V skutočnosti tak veľa možností nemáme.

03.03.2017 10:00
debata (3)

Biela kniha, o ktorej Jean-Claude Juncker hovoril v Európskom parlamente, má byť podkladom pre diskusiu lídrov členských krajín na blížiacom sa summite v Ríme. No skutočne dôležitá práca sa začne po tom, čo stíchnu fanfáry šesťdesiateho výročia podpisu Rímskych zmlúv: hľadanie spoločných riešení na krízy, ktorými sa už pár rokov potácame: stabilita eurozóny, vonkajšia a vnútorná bezpečnosť, efektívna odpoveď na migráciu, sociálne férová ekonomika…

To, ktorým z piatich Junckerových scenárov – pokračovanie v súčasnom kurze, zúženie EÚ na jednotný trh, viacrýchlostná Európa, zameranie spoločných kompetencií na menší počet oblastí, a prehĺbenie integrácie v celej EÚ27 – sa nakoniec vyberieme, bude výsledkom našej (ne)schopnosti či (ne)ochoty konať spoločne.

V skutočnosti tak veľa možností nemáme. Pri realistickom pohľade ostáva z piatich scenárov jeden a pol. Pokračovanie v súčasnom kurze nie je riešením. Odkladanie ťažkých rozhodnutí, plátanie dier a čoraz zložitejšie kompromisy sú len postupným odumieraním integrácie.

Zásadné prehĺbenie integrácie vo viacerých oblastiach – iný názov pre posun k európskej federácii – by bolo liekom na problémy vyplývajúce z nedostatku jednoty. Politicky však nie je na programe dňa. Dvadsaťsedem zostávajúcich krajín sa na takom programe určite nezhodne. Skôr naopak: vnútropolitický vývoj niektoré z nich vzďaľuje európskemu myšlienkovému mainstreamu.

Robiť „menej vecí, no lepšie“ znie príťažlivo. Praktická realizácia je ťažšia. Aké by mali byť priority? Taliansko, Malta či Grécko by určite privítali, ak by EÚ prebrala väčšiu zodpovednosť za ochranu vonkajších hraníc. Vezmeme na to peniaze z regionálnej politiky alebo rozpočtu poľnohospodárov? Všade narazíme na odpor skupiny iných krajín. Posilníme spoločnú obranu? Už vidím, ako všetky krajiny nadšene plnia prijaté záväzky – a zvyšujú obranné rozpočty.

Podobne by dopadol pokus o „návrat k jednotnému trhu“ – obľúbená pesnička euroskeptických ekonomických liberálov. „Jednotný trh“ totiž pre každého znamená niečo iné. A bez spoločných pravidiel v iks oblastiach – od technických noriem cez environmentálne až po sociálne štandardy a nejakú formu koordinácie menových politík – je politicky neudržateľný. A sme tam, kde dnes.

Ostáva posledná možnosť. Keďže sa vo viacerých kľúčových oblastiach 27 krajín nebude schopných dohodnúť, no krízy si nejaké riešenia vyžadujú, dohodnú sa užšie skupiny krajín. Posilnia spoluprácu či integráciu v oblasti daní, obrany, boja proti finančným podvodom a pod. Viacrýchlostná Európa nie je optimálnym riešením. No tak nejako sa nám „zvýši“. Čo ten spomínaný polscenár? Nemôžeme vylúčiť, že sa lídri pokúsia z tejto šlamastiky vymotať pokračovaním v súčasnom kurze – či už z hlúposti, krátkozrakosti, alebo zo zbabelosti. Výsledkom bude politická katastrofa.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #Európska komisia #Európska únia #Jean-Claude Juncker