Zlou správou je, že voľby môže vyhrať extrémistická Strana slobody vedená Geertom Wildersom. V porovnaní s koncom minulého roka síce v prieskumoch mierne stráca, aj tak však súperí o prvé miesto so stredo-pravou stranou VVD premiéra Marka Rutteho.
Geert Wilders kombinuje ekonomický liberalizmus s euroskepticizmom a protiislamskou a protiutečeneckou rétorikou. Podobá sa viac na Sulíka ako Kotlebu. Jeho volebný úspech však bude povzbudením pre extrémistické a euroskeptické strany rôzneho ideologického zafarbenia.
Bez ohľadu na presný počet získaných mandátov, Wildersovi Slobodní sa do vlády s najväčšou pravdepodobnosťou nedostanú. Koaličnú spoluprácu s nimi vylúčili všetky veľké strany. To však problém nerieši.
Podľa prieskumov bude budúci holandský parlament extrémne fragmentovaný. Rizikom je, že zostavovanie vládnej koalície zloženej zo štyroch či piatich strán bude dlhé a komplikované a takáto spolupráca nebude stabilná.
Ešte väčším rizikom je spôsob, akým sa premiér Rutte pokúša udržať pri vláde. V kampani neváhal používať Wildersovu protiimigračnú politiku a na európskej úrovni vláda pod vedením PVV pomáhala blokovať viaceré iniciatívy, ktoré mali pomôcť stabilizovať eurozónu: dotvorenie fungujúcej bankovej únie, riešenie gréckeho dlhu a pod.
Je pravdepodobné, že prípadný budúci Rutteho kabinet, zlepený s kresťanskými demokratmi, labouristami, ľavicovo-liberálnou D66 a prípadne ďalšími stranami, kurz nezmení. Holandsko, ktoré je dôležitým členom únie, bude mať na čele nestabilnú vládu, ktorá nebude schopná – či ochotná – prijať rozhodnutia, potrebné na riešenie európskych kríz.
Voľby však môžu priniesť aj opatrne dobré správy. Mainstreamové strany – najmä PVV a labouristi – stratili podporu aj kvôli sociálnym politikám dosluhujúceho Rutteho kabinetu. Holandsko je relatívne bohatá a rovnostárska krajina. Vláda však obmedzila sociálnu pomoc, a hoci je miera zamestnanosti v krajine vysoká, veľké percento ľudí pracuje na čiastočný úväzok či bez trvalých kontraktov.
Voličská nespokojnosť neživí len Wildersových extrémistov. V prieskumoch vysoko vyskočila aj Zelená ľavica – strana kombinujúca tradičné ľavicové témy rovnosti a sociálnej spravodlivosti, silný environmentálny program a proeurópske postoje.
Žiada napríklad tvrdý postup proti vyhýbaniu sa plateniu daní, právne záväzné limity na emisie skleníkových plynov, podporuje aj myšlienku spoločného dlhu eurozóny. Tieto postoje z nich robia hlavnú ideovú alternatívu protieurópskych extrémistov.
V budúcom parlamente môžu dostať až dvadsať mandátov a povolebná matematika by ich mohla urobiť kľúčovými pre formovanie vládnej koalície – bez Wildersa a možno aj bez Rutteho. Taký scenár je však málo pravdepodobný. Labouristi a D66 vidia v Zelenej ľavici predovšetkým politických súperov, súťažiacich o toho istého voliča.