Pokiaľ v rámci EÚ môže každý občan mať so sebou až 10-tisíc eur, pri platbách medzi podnikateľmi sú limity hotovosti obyčajne výrazne menšie. Banky sa snažia prispôsobiť aktuálnym trendom tým, že zavádzajú alebo zvyšujú poplatky za vklad hotovosti. Formálnym dôvodom je zvýšená prácnosť pri manipulácii s peniazmi.
Aktivisti vo viacerých krajinách upozorňujú, že masívne odbúravanie platieb v hotovosti má aj svoju odvrátenú stranu. Najmä v prípade krajín eurozóny. Presvedčiť sa o tom mohli zatiaľ v Grécku, keď tamojšie banky v minulosti drasticky obmedzili výbery z bankomatov a zakázali štandardné neobmedzené prevody v eurách cez internet do zahraničia. Každá krízová doba núti jednotlivcov aj firmy k uprednostňovaniu „cashu“. Hospodárske a menové krízy zväčša vyúsťujú do zmrazovania úspor, k povinnej výmene peňazí za dlhopisy, ktoré by si inak nikto za trhových podmienok nekúpil, alebo k znehodnoteniu meny devalváciou.
V protiklade s obmedzovaním hotovosti však pôsobia účinky kvantitatívneho uvoľňovania vo forme tlačenia nových peňazí a ich požičiavania za úrok nižší ako očakávaná inflácia. Už dnes sú hypotéky takmer v celej EÚ lacnejšie ako predpokladaná výška inflácie. Štáty s výbornou bonitou si dokážu požičiavať pri nízkych úrokoch peniaze na financovanie štátnych deficitov aj za záporný úrok.
Ak krajina stratí dôveru, vstupujú do hry tlačiarenské stroje. Cez odkupovanie štátnych a prípadne komunálnych dlhopisov si krajiny požičiavajú peniaze za netrhový úrok, ale inak povedané, úroková sadzby týchto dlhopisov nezodpovedná skutočným trhovým podmienkam, ktoré by prichádzali do úvahy vtedy, ak by nedochádzalo k manipulácii na trhu.
Tento proces sa prejavuje tým, že čoraz viac dlhopisov (najmä štátnych) sa začína zhromažďovať v držbe centrálnych bánk. Štáty ani investori nepočítajú s tým, že by došlo k prudkému nárastu úrokov, lebo by to naozaj položilo na kolená najmä ich penzijné fondy alebo životné poisťovne. To platí najmä vtedy, ak musia oceňovať majetok v správe aktuálnou hodnotou. Výnimku majú iba fondy, ktoré vykazujú hodnotu spravovaného kapitálu v dlhopisoch v nominálnej, a nie trhovej hodnote.
Slovensko si dnes dokáže požičať peniaze vydaním dlhopisov s úrokom dve percentá ročne až so splatnosťou dvadsať rokov. Grécke dlhopisy s podobnou splatnosťou však investori nekúpia ani pri štvornásobne vyššom úroku vôbec. Euro tak čoraz viac prekáža štátom na juhu EÚ, ktorým spoločná mena dusí pokusy o zvýšenie konkurencieschopnosti a hospodársky rast.
Pri obmedzovaní hotovosti budeme od bánk závislí viac ako doteraz. To sa môže odraziť vo zvyšovaní a zavádzaní nových poplatkov. Namiesto prázdnych a hrdzavejúcich trezorov budú preto asi viac potrebné kapacity súkromných sejfov a schránok v podzemí bánk s mŕtvym kapitálom v zlate a iných cennostiach nezávislých od nevyspytateľných centrálnych bankárov a politikov.