Do knižnice!

15.03.2017 17:00

Už to fičí, už je to v plnom prúde, marec mesiac kníh, knihovníkov, knižníc, besied, stretnutí s čitateľmi i so spisovateľmi. Ako pracovníčka knižnice a spisovateľka zažívam oboje. Tento týždeň je navyše Týždňom slovenských knižníc, a tak počas neho máme my knihovníčky „svátek“ každý deň. Tramtadadá, vo všetkých malých aj veľkých slovenských mestách otvorili knižnice dvere čitateľom.

Tie máme otvorené každý deň, ale počas týždňa knižníc sa o nás hovorí viac. Aj tí, čo do knižnice nechodia, odrazu trebárs v rádiu začujú, že v ich meste je knižnica a že sa tam tento týždeň niečo deje. Odrazu o nás všetkých píšu v novinách, kladú nám otázky či národ číta, či k nám niekto chodí, či máme na nové knihy a či za tými pultmi nespávame počas roka ako mačky.

Nespávame! U nás v detskom oddelení pripravujeme každý deň program pre vaše deti, ktoré k nám dopoludnia chodia v rámci vyučovania. Niekoľkokrát do mesiaca pozývame spisovateľov, výtvarníkov, muzikantov, zaujímavých ľudí, a potom trnieme či prídete, či neutŕžime hanbu, zavše sú naše kolegyne obecenstvo, ale meníme sa aj na moderátorky, herečky, recitátorky, spávame s deckami v knižnici, robíme im program, fúkame balóny, tancujeme, čítame, maľujeme na kamene, robíme záložky…

Predvčerom na besede so spisovateľom Danielom Hevierom som si spomenula, ako nám na gymnáziu pani profesorka Horváthová zdôrazňovala, že veľkosť národa sa meria aj podľa počtu románov, a že prvý slovenský román napísal Jozef Ignác Bajza.

Dnes máme románov, koľko chcete, plnú knižnicu, klasiku, fiction, ženské romány, historické, hysterické… Ktovie akoby sme však dopadli, keby sa tá naša veľkosť, ktorou sa najmä v týchto dňoch oháňame, merala trebárs podľa toho, ako a čo čítame.

Argumenty, že niet času ani peňazí neberiem. Čas nie je drahý, veď nám ho nik nepredal, ako hovorí spisovateľ Marcel Proust. A knižka sa dá požičať v knižnici. Choďte pozrieť svojich knihovníkov, uvidíte, že sa nenudia, naopak, mávajú vašim deťom pod nosom knižkami, robia „saltá“, aby decká odložili tablety, mobily a iné ťukače a všimli si, že v tých knižkách sú svety, stodoly svetov aj životov, ktoré sa dajú žiť paralelne s tým vlastným, ktoré ho menia, obohatia, dokážu dokonca zmeniť pohľad na svet, náš jazyk a myslenie…

Som rada, že patrím ku knihovníčkam. Aj ako spisovateľka, aj ako čitateľka. Stala som sa súčasťou príbehu, v ktorom v hlavnej úlohe účinkujú decká, učiteľky, my všetci, najmä však knižky. Narodila som sa do rodiny spisovateľa. Obaja moji rodičia ľúbili knižky a naučili ich ľúbiť aj nás so sestrou. Knižka je jedna z najdôležitejších vecí v mojom živote.

Možno tento týždeň stretnete vo vlaku alebo v autobuse spisovateľa. Presúvame sa totiž za čitateľmi po mestách a dedinách do knižníc na besedy. Určite však nestretnete svoju knihovníčku.

Tie teraz „makajú“ v knižnici, aby oslávili Týždeň slovenských knižníc, svoj týždeň. Ostatní majú sviatok iba deň. Nám knihovníkom patrí celý týždeň. Napokon, aj na prečítanie knižky potrebujete viac času.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#marec #mesiac knihy
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk