Teda, podľa všetkého, doteraz sme sa mohli domnievať, že v nej tak akosi nasilu ešte stále žijeme, no pritom ide o veci, ktoré bude potrebné zmeniť.
S týmto faktom sa nám pomerne ťažko zmieruje, lebo tentoraz to netvrdia iba takí nejakí naši poslanci v takpovediac „majdanovej“ eufórii, ktorú nezmierňuje ani víťazná apoteóza nad Bašternákom, Tichým Donom, tichými spoločníkmi, Bonapartom, pokryteckými amnestiami a milosťami, elektrickými ističmi, novými smartfónmi a „štikačmi“ cestovných lístkov v modernej mestskej hromadnej doprave. Prirodzene, nad tými poslednými spomenutými prístrojmi možno hovoriť o našom víťazstve a silnej morálnej prevahe najmä vtedy, keď aj fungujú.
O potrebe demokracie nielen u nás, ale fakticky v celej Európe nám dnes hovorí náš spojenec a priateľ, turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, a to pomerne príkrymi slovami: „Ak bude Európa pokračovať týmto spôsobom, žiaden Európan kdekoľvek na svete nebude môcť bezpečne kráčať ulicami. My ako Turecko žiadame od Európy, aby rešpektovala ľudské práva a demokraciu.“ Prestrašilo ma najmä to „kdekoľvek na svete“. Trochu ma upokojilo, že sa to týka iba ulíc.
Teda ak sa mi podarí uniknúť napríklad do amazonských pralesov, kde je ulíc zatiaľ pomenej, mal by som mať nejakú šancu. Ale, čo ak tie „ulice“ pán turecký prezident myslel iba ako takú básnickú metaforu? Prečo sa tentoraz nehnevá iba na Nemecko a Holandsko, ako bývalo doteraz zvykom? Teda konkrétne na niekoho? Týka sa to aj európskych častí – naozaj nechcem nikoho uraziť – bývalého Sovietskeho zväzu? Lebo len toť, ak si dobre pamätám, sa podobne hneval aj na Putina a Rusko, no v poslednom čase, zdá sa, práve v tomto konkrétnom hneve akosi ochabol.
Navyše sa vraj vyjadril, ale to neviem celkom iste, že povzbudí Európu v jej humanizme tým, že na ňu vypustí hneď celú záľahu utečencov. To mi je, priznávam, nie celkom jasné, lebo má s Európou už vraj podpísanú takú dohodu, že takýchto, teda teraz vypustených utečencov, hneď sám vymení za tých, ktorých on sám vypustil už dávno predtým. Ale popri tom, istotne iba tak naoko – akoby v hneve – povedal, že tú dohodu svojím spôsobom jednoducho nedodrží.
Niektorí politici sa domnievajú, že Európa by ho mohla poriadne prekvapiť a pritisnúť k múru, keby všetkých týchto utečencov zaraz prijala a nijakých mu nevrátila. V tom je skutočne silná a vždy to doteraz tak aj urobila. Napokon vždy to na medzinárodnom poli aj skutočne zabralo. Nič iné zabrať nemohlo, lebo nič iné ani neurobila. Tuším námietky, ale tak je to v dennej tlači.
Pamätám si, ako nás pred časom istá nezisková organizácia vyzývala na to, aby sme jedli hygienicky (t. j. v staniole) balený kebab a falafel. Máme ich ostošesť konzumovať vraj preto, „aby sme neboli ako Fico“. Nuž pod vplyvom posledných udalostí v Stredomorí sa vážne obávam, aby nám zo všetkých podobných zahraničných i našich dobrôt nezostal už iba turecký med.