Predseda SaS sa tým ani netají. Ako autor je uvedený iba on. Množné číslo, použité v texte, tak bude buď pluralis majestatis, alebo prejav „demokratického centralizmu“ uplatňovaného v strane. Najprv pozitíva: prvým je, že manifest vznikol.
EÚ čelí mnohým problémom a bude sa meniť. Bude len dobré, ak o tom prebehne diskusia aj u nás doma. Druhým pozitívom je, že konečne vieme, kde v tejto diskusii stojí politická strana, ktorá si robí nárok na lídra opozície.
Zamerajme sa len na pár oblastí. V otázke kompetencií únie má Sulík úplne jasno. Množstvo z nich chce vrátiť štátom. Navrhuje novú definíciu subsidiarity, podľa ktorej majú krajiny rozhodovať o všetkom, o čom rozhodovať dokážu. Aké jednoduché! Konečne nebude Brusel centralizáciu zakrývať tvrdením, že v niečom dokáže rozhodnúť „lepšie“!
Problémom je, že každá krajina „vie sama rozhodnúť“ napríklad o výške deficitu. Prečo by jej do toho mala hovoriť komisia? Rovnako vie sama podpísať obchodnú dohodu s USA či hoc obranný pakt s Ruskom.
Ak by však v tomto všetkom mohol konať každý štát individuálne, na EÚ ako takú môžeme zabudnúť. Mimochodom, uvedomuje si to asi aj Richard Sulík. Obchodnú politiku navrhuje nechať vo výlučných kompetenciách EÚ – čo je v rozpore s jeho vlastnou definíciou subsidiarity.
Volanie po obmedzení množstva európskych pravidiel sa už stalo euroskeptickou klasikou. Manifest navrhuje, aby bolo na 15 rokov zavedené pravidlo „jeden dnu – dva von“: za každú novú smernicu či nariadenie treba dve zrušiť. Zároveň žiada, aby mali platnosť len desať rokov. Potom budú prijaté nanovo alebo prestanú platiť.
O desať rokov tak narazia legislátori na zaujímavý hlavolam (nazvime ho „Sulíkova britva“). Buď akceptujú, že smernica prestane platiť. Ak bude užitočná, musia ju schváliť nanovo – a zároveň zrušiť dve iné. Vskutku inovatívne.
Sulík by ECB zakázal nakupovať dlhopisy krajín, podporovať ekonomiku likviditou a zrušil by euroval. V otázke bankovej únie je proti spoločnému fondu na riešenie bankových kríz a spoločným garanciám vkladov. Žiada mechanizmus automatického vylúčenia z eurozóny. Jeho postoje sú jasné. Nemeckým ordoliberálom by vohnali do líc cudnú červeň. Záhadou ostáva len to, prečo stále tvrdí, že podporuje existenciu eura.
Predseda SaS je slovenským nacionalistom (sám sa zaňho označil) a euroskeptikom. Chce menej demokratickú EÚ s menšími kompetenciami a kapacitami. Ak nie je naivný, nechce spoločnú menu. A pokiaľ ide o otázku migrácie a azylu, môže si podať ruku s Viktorom Orbánom.
Iste, sú aj horšie alternatívy. Fašisti ani nepredstierajú, že by chceli vôbec nejakú EÚ. Konšpirátori vidia v únii žido-boľševicko-slobodomurárske sprisahanie. Až takým euroskeptikom Sulík nie je. To sme si vydýchli.