Poučenia z orbanizácie

Dlhodobé obmedzovanie mimovládnych organizácií a médií, nedávne kroky smerujúce k zatvoreniu prestížnej Stredoeurópskej univerzity i úplne čerstvá národná konzultácia, ktorá sugestívnymi otázkami vyvoláva nacionalizmus a podsúva pocit, že „maďarskú nezávislosť“ ohrozuje „zlý Brusel“...

08.04.2017 08:00
debata (24)

Orbán nie je obyčajným oportunistickým populistom. Má dlhodobý plán – pretvoriť Maďarsko na pašalík ovládaný úzkou skupinou domácej oligarchie, zaštítenej konzervatívno-nacionalistickou ideológiou. Pokiaľ to bude možné, v politických štruktúrach EÚ. Ak nie, pokojne aj mimo nej. Keďže oligarchov, nacionalistov a kultúrnych konzervatívcov je hojne aj u nás, treba si brať poučenie.

Podiel viny za marazmus v Maďarsku (a v strednej Európe všeobecne) majú takzvané liberálne „transformačné“ politické elity. Pomohli vytvoriť rozdelenú spoločnosť, v ktorej sa priveľa ľudí cítilo vylúčených z nádeje na svetlé zajtrajšky. Umožnili koncentráciu majetku – a následne moci – v rukách úzkej oligarchie. Z úspešných privatizérov a finančných žralokov sa rýchlo stali sponzori a akcionári politických strán.

Aj preto nedokážu byť účinnou politickou hrádzou návratu nacionalizmu a kultúrneho konzervativizmu.

Druhým ponaučením je, že skutoční extrémisti a fašisti – Jobbik, kotlebovci, česká DSSS… – sú mimoriadne nechutným prejavom krízy a ohrozujú verejný poriadok. No riziko systémového odklonu od liberálnej demokracie prichádza z politického mainstreamu. Začína sa viktimizáciou slabších (chudobných, Rómov, utečencov…), diskrimináciou a posilňovaním strachu z inakosti v mene „tradičnej kultúry“, osočovaním médií z poškodzovania „národných záujmov“. Končí sa systematickým odbúravaním pravidiel právneho štátu a kontroly moci.

Členstvo v EÚ nie je v takýchto prípadoch zárukou ochrany. Prípad Maďarska je v niečom špecifický: Fidesz je členom najsilnejšej európskej politickej rodiny, Európskej ľudovej strany. Na európskej úrovni je Orbánovým spolustraníkom predseda komisie Juncker, šéf Európskej rady Donald Tusk či Angela Merkelová. To ho doteraz chránilo pred najtvrdšou kritikou.

No poľská vládna strana Právo a spravodlivosť túto výhodu nemá. Je členom euroskeptickej skupiny ECR, ktorej najsilnejšia časť, britskí konzervatívci, je v podstate na odchode a žiadnu podporu neposkytuje. Napriek tomu je EÚ (a Európska komisia, ktorej patrí právomoc kontrolovať dodržiavanie zásad právneho štátu a rešpektovania ľudských práv) voči postupnej orbanizácii Poľska prakticky bezmocná.

To však neznamená, že príklon k „neliberálnej demokracii“ nemá na členstvo krajiny v EÚ dôsledky. Prvým efektom je politická ostrakizácia a strata vplyvu. A ten premení postupné vytváranie „viacrýchlostnej Európy“ na reálne vylúčenie.

Posledné ponaučenie je extrémne dôležité. Model „závislého kapitalizmu“ budovaného v strednej Európe od 90. rokov sa politicky, ekonomicky a sociálne vyčerpáva. Politici typu Orbána neponúkajú lepšiu, spravodlivejšiu alternatívu. Chcú krízu využiť na zabetónovanie vlastnej moci. Ich stredná Európa má byť oligarchická, konzervatívna, nacionalistická a izolovaná.

© Autorské práva vyhradené

24 debata chyba
Viac na túto tému: #Viktor Orbán