Sviatok poteší

Rovnako ako väčšina spoluobčanov teraz riešim dilemu, či sa mám na nadchádzajúce sviatky tešiť, alebo byť ich blížiacim sa „faktom“ nanajvýš zarmútený. Podľa pohľadu niektorých zasvätencov každý sviatok predstavuje strašnú a krvavú ranu do tela národnej ekonomiky. Ľudia a ľudstvo vôbec by mali pracovať nepretržite a dorábať tak aj nevýslovné a nenahraditeľné hodnoty v pote tváre bez akejkoľvek prestávky.

08.04.2017 17:00
debata (1)

Sú však aj tí, ktorí vyslovujú celkom opačné názory, teda že vraj „chlieb a hry“, že nie každý sviatok je krvavou ranou do tela národného hospodárstva, že práve tí „odpočinutí“ a takpovediac „vysviatkovaní“ občania potom predsa len pracujú akosi lepšie ako bez nich.

Že sem-tam nejaké sviatočné lietadlo, napríklad do Popradu, vôbec nikomu neprekáža, lebo tiež v podstate utužuje rodinu, sviatočnú atmosféru a podobne. Utužená rodina je vo všeobecnosti oveľa lepšia ako rodina, ktorá je zanedbaná a letecky neutužená.

To v našom spoločenskom zoskupení zatiaľ pochopil, ak som mu správne porozumel, iba predseda OĽaNO Igor Matovič. Veď takmer jediný sa nášho najvyššie postaveného „utužovateľa“ rodiny naprieč politickým spektrom aj verejne zastal.

Mojím každoročným problémom sú v súvislosti s nadchádzajúcimi sviatkami najmä bahniatka. Už približne od druhého januára každý rok trápim priateľov a známych otázkou, či už sa tam v ich kraji vyskytujú. Môže ísť, prirodzene, i o maňušky alebo jahňady, alebo ako sa to presne volá, teda tie fajnové puky stromov, ktoré sa k týmto sviatkom neodmysliteľne vi­ažu.

Mnohí, ktorým zrejme na utuženej rodine až tak veľmi nezáleží, ma posielajú priamo do prírody. Niektorí aj práve takýmito, teda nie práve škaredými slovami. Sú priam alergickí na námietku, že v prírode sú bahniatka takmer nerozpoznateľné.

Lebo pri nich nestojí taká tá babička, čo má zo štyri prútiky s bahniatkami v ruke a chce za ne asi tak štyri eurá. Pritom každá z nich voči mne, pochopiteľne, na poli bahniatok, predstavuje moderné „Učiace sa Slovensko“. Je to úplne a presne také jednoduché ako v onom grandióznom pláne slovenského ministerstva školstva do najbližšej budúcnosti. V duchu povzbudivého kréda: „Zruším profesorov! Zruším docentov! Zaplatím! Hneď viem! A hneď aj mám!“

Ani nastupujúci zlatý vek hlbšieho vzdelávania na Slovensku však bežného človeka nezbavuje naliehavosti sviatkov. Pri tom najbližšom každý istotne chystá voňavky, vedrá s vodou, šibacie korbáče. Chystá maľované vajíčka, údeniny, napokon aj tie strašne chutné a úplne nezdravé majonézové šaláty.

Myslím si často, po návšteve mnohých láskavých slovenských domácností v minulých rokoch, že je obrovským šťastím, že o týchto nesmierne dobrých a chutných veciach, ktoré vedia pri tejto príležitosti kedykoľvek vyčarovať, sa nikdy nedozvedel tzv. medellínsky kartel na čele s Pablom Escobarom, ba zatiaľ ani príslušné komisie EÚ. Vie si niekto predstaviť, kam by to dotiahli s láskavou atmosférou a so skutočnými slovenskými veľkonočnými pochúťkami a dobrotami?

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #Veľká noc