Dodávateľmi tepla a teplej vody sa v posledných dvoch desaťročiach stali prevažne súkromné firmy, zväčša v rukách zahraničných vlastníkov. Vodárenská infraštruktúra je buď v rukách miest a obcí, alebo priamo vo vlastníctve výrobcov energií.
Nemôžeme hovoriť o konkurenčnom prostredí, ale o čoraz častejšom zneužívaní monopolného postavenia. Nemožnosť zmeny dodávateľa vody sa prejavuje v cenovej oblasti bez ohľadu na to, že ide z pohľadu štátu o regulované odvetvia, kde neplatí voľná cenotvorba.
Problém spočíva akurát v tom, že spotrebiteľ ťahá za kratší koniec. Napríklad tak, že mu dodávateľ teplej vody cez správcu bytového domu vyúčtuje neprimerane vysokú nadspotrebu, pretože pri výpočte je rozhodujúci pomer stavu meračov všetkých bytov k celkovému objemu dodanej vody danému bytovému domu, v niektorých prípadoch aj celej ulici.
Nezrovnalosti vo vyúčtovaní spotrebovanej vody, najmä ak ide o spotrebu studenej vody použitej na prípravu teplej úžitkovej vody, môžu užívateľa pripraviť aj o viac ako sto eur. Najbližšie prídu vyúčtovania za uplynulý rok v máji 2017.
Pohodlní správcovia problém nafúknutého koeficientu spotrebovanej vody zvyčajne prehodia na plecia samotných majiteľov bytov, ktorí sú v tejto veci bezradní. V súčasnosti napríklad obyvatelia dvoch ulíc v Bratislave-Petržalke márne čakajú už viac ako pol roka na odpoveď Slovenskej obchodnej inšpekcie, ktorá sa týka vyúčtovania za rok 2015. Dodávateľ teplej vody im oproti skutočnému stavu vodomerov vyúčtoval o viac ako šesťdesiat percent navyše.
Problémy s dodávateľmi vody nemá iba Slovensko. Analýzy z Česka dokazujú, že za každý kubický meter predraženej spotrebovanej studenej vody odteká zahraničným akcionárov zisk v podobe dividend vo výške 17 českých korún.
Pritom zodpovednosť za čoraz väčšmi hrdzavejúce rúry nesú zväčša obce a mestá. Snaha o zavedenie fixných poplatkov za vodu bez ohľadu na spotrebu sa prednedávnom skončila fiaskom.
Platby podľa skutočne odobratého množstva vody, t. j. len s použitím variabilnej zložky ceny bez uplatnenia fixného poplatku, sa aj tak pravdepodobne o rok stanú realitou. Slováci platia za vodu v rámci EÚ jednu z najvyšších DPH (20 %). V Rakúsku je to 10 %, v Poľsku 8 %, v Nemecku 7 % a v Česku 15 %.
Voda je však v Česku aj tak oveľa drahšia ako u nás, keď tam sadzba vodného a stočného prekračuje 3 eurá za 1000 litrov. Mestá a obce u našich susedov však už majú keťasenia monopolov s cenami vody dosť a usilujú sa vrátiť rozvod vody do rúk komunálneho sektora.
To by malo byť inšpiráciou a výzvou aj pre Slovensko. Na druhej strane sú odstrašujúcou výstrahou prípady z Južnej Ameriky, kde vodné úžerníctvo často vyháňa do ulíc davy nespokojných spotrebiteľov.