Výsledky volieb z najbližšej nedele si nikto netrúfa odhadovať. Na jednej strane stojí Marine Le Penová, de facto fašistka, ktorá sa neštíti v predvolebnej debate zľahčovať rolu Francúzska pri vyvážaní Židov do koncentrákov počas druhej svetovej vojny, kamarátka Putina, od ktorého podľa všetkého na kampaň aj dostala peniaze.
Proti nej stojí pravičiar, ktorého zasiahol škandál s vyplatením takmer milión eur z verejných peňazí svojej žene a deťom za pravdepodobne fiktívnu prácu. Štvoricu kandidátov, ktorí majú šancu postúpiť do druhého kola, uzatvárajú dvaja nezávislí kandidáti – neoliberálny centrista Macron a radikálny ľavičiar Mélenchon.
V týchto voľbách sa vo Francúzsku prelomí veľké tabu: nezvíťazí kandidát „veľkých“ klasických strán ani republikán ani sociálny demokrat. Posledné prieskumy verejnej mienky ukazujú, že do druhého kola postúpia noví kandidáti zo strán mimo hlavného spektra, ktoré môžeme nazvať „antiestablišmentové“.
So všeobecnou situáciou v krajine je nespokojných viac ako 81 % opýtaných, vládne „blbá nálada“ a súčasný prezident sociálny demokrat Hollande je taký nepopulárny, že sa ani nepokúša kandidovať druhý raz.
Najsilnejšími kandidátmi sú zatiaľ Le Penová a Macron, v prieskumoch medzi 22–24 %. Na tretie miesto, medzi 18–20 %, sa za posledný týždeň prekvapujúco vyšvihol Mélenchon, radikálny ľavičiar. Chce skrátiť pracovný týždeň z 35 hodín na 32 hodín, znížiť vek odchodu do dôchodku na 60 rokov, zvýšiť platy v štátnej správe a zaviesť maximálnu mzdu aj v súkromných firmách.
Rozpráva o sociálnych nerovnostiach, vysokej úrovni nezamestnanosti mladých, sľubuje zvyšovať úroveň verejného zdravotníctva, postaviť milión nových štátom vlastnených bytov a garantovať úroveň nájmu dosiahnuteľnú pre každého. Chce zakázať firmám vyplácať dividendy, ak zároveň vyhadzujú zamestnancov „z ekonomických dôvodov“, zdaňovať finančné transakcie na burze, oddeliť špekulatívne banky od tých, ktoré reálne investujú do ekonomiky, zaviesť 14 pásiem progresívnej dane namiesto súčasných piatich.
Chce silnejšiu ochranu životného prostredia a vyššie zdaňovať výrobky, ktoré sú zbytočne privážané zďaleka namiesto lokálnych produktov. V medzinárodnej politike chce presadiť ukončenie vojen v Iraku a v Sýrii pod patronátom OSN či uznanie Palestíny ako samostatného štátu.
Vo Francúzsku ho prirovnávajú k Sandersovi, protikandidátovi Hillary Clintonovej v demokratických primárkach v USA. Vo všetkých prieskumoch vyšlo, že ten by bol býval Trumpa vo voľbách porazil. Aj v Rakúsku bol skutočným protivníkom fašistovi Hofferovi len kandidát z opačnej strany spektra – dôsledne ľavicový a zelený Van der Bellen. Ťažko povedať, aká emócia zvíťazí vo Francúzsku.
Isté je, že prezident(ka) už nebude z dominantných strán, od ktorých sa voliči odvracajú. Dobrou správou je, že progresívne témy sociálnej nerovnosti, maximálnej mzdy či obmedzovanie špekulatívneho bankovníctva, dlho nemysliteľné, si pomaly nachádzajú miesto vo verejnej debate.