O náteroch a zmenách

20.04.2017 13:00

Veľký protikorupčný pochod, ktorý sa v utorok 18. apríla 2017, zišiel v Bratislave, bol skutočne veľký. Pri presune z Hviezdoslavovho námestia zaplnil najširšie ulice centra v „dĺžke“ asi desiatich minút, počítajúc z jedného miesta čas od začiatku do konca ľudskej protikorupčnej rieky, aby vo finále zabral „protestné“ Námestie SNP azda rovnako ako podobný dav počas revolúcie v novembri 1989.

Desiatky fotografov z médií, stovky „mobilových“ reportérov a reportérok, živé vysielania internetových médií, bratislavský Facebook „na nohách“. Pokojné jarné sviatky folklorizovaného sexizmu vystriedal – našťastie tiež – pokojný protestný virvar, aký Slovensko nezažilo minimálne od čias zimných protestov Gorila z roku 2012.

Verme, že tu sa aj mierna podoba s týmto obdobím slovenskej vzbury proti establišmentu končí. Nikto okrem establišmentu samotného a jeho pijavíc si, predpokladám, ďalší protest odídený do stratena neželá.

Slovensko nutne potrebuje nielen protikorupčný náter, ale predovšetkým nanovo vystavaný dom, v ktorom sa bude žiť lepšie (dobre) všetkým jeho obyvateľom a obyvateľkám vrátane hostí i fauny a flóry.

Mnoho odhadov vrátane môjho, ktorá som si tiež odštrngala November'89, sa dokonca prikláňa k porovnávaniu Veľkého protikorupčného pochodu s týmito pre Slovensko prelomovými dejinnými udalosťami spred 28 rokov. Tak ako vtedy, aj dnes ide o veľa, hoci v hre nie sú – tak ako v minulom režime – tisícky vyhasnutých a zničených životov.

Úplne však stačí „iba“ ten jediný – život Roberta Remiáša a jeho rodiny – aby sme sa postavili na námestia, volali po zmene a konečne v tom aj vytrvali. A nezabudli pritom na život menšín a chudoby, ktoré tiež nutne potrebujú systémovú zmenu.

Nie, nie je to vykopávanie otvorených dverí. Bez verejného tlaku by sa žiadne otváranie dverí, ba ani najnovšie natieranie fasády protikorupčným náterom nekonalo. A to, že žiadni ďalší Remiášovia (a Kováčovia) – v zmysle politicky objednanej likvidácie – nepribúdali, pripíšme k dobru ako jedno z mála pozitív všetkým vládam od čias Vladimíra Mečiara.

Až je mi úzko, keď o tom píšem ako o pozitívnej veci. Je to vskutku tvrdá výpoveď o dobe, ktorú žijeme. Všetko ostatné je však už nie na hranici, ale za ňou. Utorkový obrovský protest je toho neprehliadnuteľným dôkazom. Byť politikom na vysokej stoličke a s maslom na hlave, začala by som sa naozaj báť. Začala by som možno dokonca baliť kufre.

Otázka za milión v celom tomto procese však nie je to, z koľkých úst sa v utorok Bratislavou niesli heslá volajúce po zmene, ani to, či za organizáciou protestu stál niekto iný ako stredoškolské študentky a študenti, a ani to, prečo sa na ňom nepredvádzali známe tváre súčasnej politiky.

Otázkou za milión je, kto má byť tou zmenou, po ktorej utorková Bratislava volala. Aj napriek nádeji, že to nebudú otvorení fašisti, mi pri premýšľaní nad touto otázkou behá mráz po chrbte.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#protikorupčný pochod
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
52,46
Passion Ruža Red

Passion Ruža Red

38,99
Amore Ruža Blue

Amore Ruža Blue

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk