Na tejto novej strane je najzaujímavejšie, že už v momente zrodu predstihuje niektoré iné strany, napríklad OĽaNO. OĽaNO má asi štyroch členov, nová strana sedem, čo je skoro dvakrát toľko.
Zatiaľ ju OĽaNO predstihuje iba v počte poslancov, ale nová (zatiaľ predbežne nepomenovaná strana) ju môže rýchlo dobiehať, keďže je sama osebe takpovediac nakumulovaná z celkom iných politických strán.
Väčšinou z tých, ktoré pod drobnohľadom silne pripomínajú Brownov pohyb. Teda jav, ktorý v roku 1927 zaznamenal škótsky botanik Robert Brown, keď pod mikroskopom pozoroval peľové zrnká vo vode. Namiesto toho, aby tam pokojne polihovali, peľové zrnká kade-tade kmitali ako zmyslov zbavené. To niekedy aj tolerantným voličom môže silne pripomínať pohyb poslancov v neskalených a pokojných vodách parlamentu. Robert Brown sa vraj obával, či náhodou neobjavil nový život, ale keď pozorovanie zopakoval s prachovými, teda „nepeľovými“ zrnkami, úplne sa upokojil.
Vysvetliť to všetko vraj potom dokázal až Albert Einstein, ktorý ľudstvo upokojil s tým, že ide iba o taký nejaký molekulárny pohyb vody a že je to všetko iba taká náhoda. Teda náhoda je to, kde také poslanecké zrnko vlastne zapadne a kde kedy bude.
Stranu zakladajú Miroslav Beblavý z bývalej strany Sieť a Jozef Mihál z SaS. Ostatných päť členov zatiaľ neprezradilo ani svoje pôvody a ani dôvody. No ani mená, z ktorých by sa to dalo prípadne odvodiť. I keď hlavný dôvod predsa len, našťastie, utajený nezostal: „Zhodli sme sa, že na Slovensku chýba politická sila, ktorá by zastupovala ľudí tak, ako ich chceme zastupovať my. A aj na tom, že do toho chceme ísť bez ohľadu na to, ako sa rozhodnú iní.“ To sú vskutku vážne slová, najmä ak sú vyslovované voči budúcnosti.
Ja osobne som bol tiež vždy proti tomu, aby ľudí zastupovala politická sila tak, ako si to oni nepredstavujú, ale napriek tomu to tak nejako chcú. Má to svoju hĺbku. Ono sa to vraj po nejakom čase presnejšie utrasie alebo s tým príde možno celkom iná strana, ktorá sa už iba pričlení a zatiaľ sa volá Progresívne Slovensko.
To je aj pri pohybe peľových zrniek najskôr možné vysvetliť teplotou vody. Každý vie, že vo veľmi teplej vode sa vždy preháňajú aj také neadekvátne a prázdne bubliny, až kým sa voda v čaji alebo v káve celkom neupokojí.
Istotne na to nemám nijaké právo, ale chce sa mi už iba parafrázovať verše zo zbierky Smutná nahá jazdkyňa slávneho amerického beatnického básnika Lawrenca Ferlinghettiho: „Strašný je forenzný politológ v noci, erdžiaci sám na rohu tmavej ulice! Až kým si na jeho chrbát nevysadne smutná nahá jazdkyňa a nezaspieva vysokú tenkú slabiku!“ Nuž pri pohľade z jarného tohoročného politického okna by asi veľmi nespievala ani veselá, ba ani celkom oblečená.