Môžu si za to najmä samotné poisťovne, ktoré nedokážu ponúknuť z nasporeného kapitálu sporiteľom prijateľnú rentu.
Napriek zvyšujúcemu sa počtu zamestnancov v SR sa zvýšenému záujmu neteší ani 3. pilier dobrovoľného dôchodkového sporenia (DDS). Atraktivitu dobrovoľnej penzijnej schémy na Slovensku podkopáva štát najmä tým, že zdaňuje príspevky zamestnávateľov poskytované na DDS a tým, že sú pripočítané k zdaniteľnému príjmu zamestnanca.
Za peniaze, ku ktorým sa jednotlivec dostane obvykle až na penzii, teda zaplatí 19 % daň a zdravotné odvody už teraz! Firma poskytujúca svojim zamestnancom takýto benefit ešte navyše z poskytnutých príspevkov zaplatí 10 % zdravotné odvody.
Takéto hádzanie polien pod nohy zamestnancom, ktorí sa rozhodnú počas pracovného života myslieť na obdobie staroby, nie je z pohľadu daňovo-odvodového zaťaženia diktovaného štátom správne. Sporiteľ si svojimi platbami môže znížiť základ dane celkovo ročne iba o 180 eur, na čom získa úsporou na dani iba 34 eur.
Presne opačným spôsobom pristupuje k zamestnancom česká daňová správa. Príspevky zamestnávateľa poskytované zamestnancom sú úplne oslobodené od akejkoľvek dane a platenia zdravotných a sociálnych odvodov v prepočte až do výšky 1 890 eur ročne. Zamestnanec si pritom môže odpočítať zo základu dane až 905 eur ročne nielen na penzijné pripoistenie, ale aj životné poistenie.
Vzhľadom na veľký počet neobsadených pracovných miest nie je pre výkonných pracovníkov problém prejsť k inému zamestnávateľovi. Najmä vtedy, ak konkurencia má dobre prepracovaný systém motivácie zamestnancov cez zmluvy o penzijnom pripoistení.
Tieto možno označiť ako daňovo atraktívnu cestu k zvyšovaniu príjmu pracovníkov vo forme vytvárania ich finančnej rezervy v starobe. Firmy pritom môžu cez príspevky na dôchodok podporovať lojalitu zamestnancov rozdielnou výškou príspevku v závislosti od počtu odpracovaných rokov v organizácii alebo podľa pracovnej pozície.
DDS je na Slovensku dlhodobo predmetom kritiky najmä pre vysoké poplatky, ktoré v niektorých rokoch v minulosti boli vyššie ako celkové dosiahnuté zhodnotenie peňazí odkladaných na dôchodok. Znehodnocovanie úspor v DDS postihlo predovšetkým konzervatívne orientovaných sporiteľov. Tempo súčasného zákonného znižovania poplatkov je nízke. Tým sa ochudobňujú sporitelia o šancu našetriť si za celé obdobie sporenia na slušný doplnkový príjem v starobe.
Čiastočným riešením by bolo nielen výrazné zostrihanie maximálnych poplatkov za správu majetku a prísna kontrola skrytých vedľajších poplatkov správcov fondov. V prípade konzervatívnych fondov aj zavedenie zákonnej garancie nezáporného zhodnotenia, t. j. nemožnosti oberať sporiteľov o nasporený kapitál. Z dlhodobého pohľadu je vo fondoch potrebné najmä dosahovať výnosy vyššie ako inflácia.