Tento rok toho snehu nejako nebolo, ale nedávno napadal, inak ho v posledných rokoch nejako nebýva, úroda bielej a studenej na poliach býva slabá, takmer nijaká, akoby kde-tu ktosi kydol kaše, no a v Tatrách potom buntošia medvede a sú nevyspaté a agresívne, kto by nebol, pravda, keď sa nevychrápe?
Ale ešte stále o tom som nechcela hovoriť, len o tom, ako mi chýba snehová biela, hoci aj koncom apríla, chýba mi ako Maruškinej zlej macoche a Holene chýbali voňavé fialky a jahody uprostred zimy, len nemám koho po sneh poslať, aj sama by som koniec koncov šla prosiť o sneh do záhrady, na kopce pre decká, a hoci je apríl a mnohí z vás si myslia, že mi šibe, aj po šibačke už je, nešibe, len mi čoraz viac chýba sneh a chcem o tom povedať ešte skôr, ako sa niekde v meste prilepím do roztápajúceho sa asfaltu.
Roztápa sa severný pól, topí sa ľadovec, obrovské kryhy plávajú, už tam vraj aj zakázali ľuďom chodiť, len prieskumníci môžu, ale ich počet tiež narastá, a tak ich tam o chvíľu bude ako hadov, samý prieskumník, postavia si tam domčeky a športové areály, lebo aj prieskumníci chcú žiť, a keď majú deti, tak si tam postavia aj školy a ihriská a pre ženy nákupné centrá, knižnice, nemocnice. A budú to tam v pohodlí vlastných domovov skúmať, prečo sa to tam topí, prečo je tam čoraz menej zvierat, navštevovať sa medzi sebou a škriepiť sa, čo by sa akože malo robiť.
Podobné je to v dažďových pralesoch, aj tam je to samý horský robotník alebo prieskumník a ochranár… Aj cestu im už postavili, aby sa ľahšie dostali dnu, do tých pralesov, a ľahšie potom zachraňovali zvyšky civilizácií, ktoré zatiaľ odolávajú volaniu nášho „vyspelého“ sveta, chorobám a divým šelmám, ale tie sú vraj na tom podobne ako ľadovce, a tak keď chvíľu počkáme, budeme môcť po tých dažďových pralesoch rajzovať aj na bicykloch a žiaden had nám nespadne za krk, ani nás do zadku nepohryzie nijaká šelma, ba ani nezmokneme, čo by bol úplný otras, lebo keď už človek ide na výlet a hoci aj do dažďového pralesa, tak chce „dovču“ ako sa patrí a nie že tam bude behať ako cicinbrus a vykúkať spod parazóla…
A potom, sú aj všelijaké konferencie o tom, koľko ktorá krajina môže ešte znečisťovať, a Japonci a Američania by vraj radi znečisťovali aj viac, ale už znečisťujú najviac na celom svete, a tak, že by mali ubrať, no a tak sa pokúšajú dohodnúť s tými, čo neznečisťujú vôbec, lebo nemajú čím, lebo ani nejedia, hladným sa ťažko znečisťuje, a tak, že im to tí znečisťovatelia zaplatia, aby mohli znečisťovať naďalej aj za nich, ale najskôr sa musia dohodnúť na cenách a potom aj koľko sa ešte môže znečisťovať, aby to tá zemeguľa vydržala, lebo nič netrvá večne, ani láska k jednej slečne.