Koniec lacnej práce

Je 1. máj iba vyprázdnenou spomienkou na štátom organizované sprievody? Nie, pretože jeho história je hrdinská a lepšia práca je želaním takmer každého.

02.05.2017 14:00
debata

Oslava sviatku práce pripadla, dávno pred tým ako sme u nás povinne pochodovali pod tribúnami, na 1. máj ako pripomienka incidentu z roku 1886, keď v Chicagu polícia zastrelila niekoľko robotníkov a náhodných okoloidúcich počas demonštrácie za osemhodinový pracovný čas. To bolo v časoch bujnejúcej industrializácie a pracovných podmienok podobných otrokárstvu, ale aj zrodu boja robotníkov proti vykorisťovaniu.

Svet sa odvtedy zmenil, nasledovali tisícky iných štrajkov a odborárskych akcií, ktoré stáli veľa životov, aby sme pracovné podmienky mali na úrovni dneška. Ani tie dnešné nie sú ideálne, dokonca sa krôčik po krôčiku zhoršujú. Moderným trendom je pracovné práva obmedzovať a honosne to nazývať „liberalizáciou“ zákonníkov práce a zavádzaním „flexibilnejších“ kontraktov, výhodných pre všetkých, okrem zamestnancov.

Za návrat k 19. storočiu považuje niektoré návrhy na zmenu českého Zákonníka práce Josef Středula, veľká postava českých odborov. Parlamentnú diskusiu na túto tému označil za „diskusiu o tom, či vôbec zamestnanec nejaké práva má mať“. Aj u nás stále mnohí veria tomu, že zamestnávateľ má mať právo na všetko: vyhodiť človeka na minútu bez udania dôvodu a platiť minimálnu mzdu, veď však každý má slobodnú vôľu si vybrať. Koniec koncov je to jeho vlastný biznis.

Středulovi sa darí tieto mýty búrať a vzbudzovať dôveru v odborársku akciu. Za posledné dva roky začal veľkú kampaň „Koniec lacnej práce“, ktorá v Čechách slávi úspechy. Zvýšenie miezd približne o 10 % si vyštrajkovali zamestnanci potravinového reťazca Albert, ale aj Škody Auto, kritizovanej za to, že zisky vzrástli na rekordných 700 miliónov, ale nič z toho sa nepremietlo do miezd.

Naposledy vstúpili do štrajku a úspešne vybojovali zvýšenie zamestnanci firmy Mitas. Priemerní robotníci tejto spoločnosti totiž zarábajú okolo 500 eur mesačne – menej ako zamestnanci tej istej firmy v Číne!

Ako vôbec môžeme určiť, že je práca lacná? Zaujímavú a rukolapnú odpoveď prináša vo svojej analýze web Interez.sk. Na základe skutočných nákladov na život sa autori snažili zadefinovať, aký približne by mal byť plat v slovenských krajoch, aby zodpovedal zjednodušenej formulke 50 – 30 – 20: 50 % platu na bývanie, jedlo či dopravu, 30 % na voľnočasové aktivity a 20 % na sporenie.

Ako by takéto platy vyzerali na Slovensku? V každom jednom krajskom meste by čistá priemerná mzda mala byť viac než dvojnásobná. V Bratislave, s priemernou čistou mzdou 960 eur, by tak mala byť skoro o tisícku vyššia, na úrovni 1 920 eur, v Žiline, na rozdiel od súčasných 668 eur, by ideálna čistá mzda mala dosiahnuť až 1 564 eur atď…

Možno, že je už sviatok 1. mája zabudnutý a neprávom spojený len s predchádzajúcim režimom. Nič to nemení na tom, že má stále aktuálny obsah. Dnes je to apel na koniec lacnej práce, tlaku na zvyšovanie pracovného tempa a nadčasov, a koniec pridrahého života, ktorý trápi priveľkú časť pracujúcich.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #práca #zamestnanosť #nezamestnanosť #pracovný trh #sviatok práce