V roku 2015 spustila Rada Európy online platformu, ktorá má pomôcť chrániť nezávislosť médií a bezpečnosť novinárov. Nahlasované prípady ukazujú, že popri iných hrozbách sa vlády čoraz častejšie snažia získavať vplyv vo verejnoprávnych médiách či obmedziť nezávislé regulačné inštitúcie.
V roku 2016 prijalo Poľsko reformu, ktorou sa verejnoprávna televízia a rádio dostali pod priamu kontrolu vlády. Podľa organizácie združujúcej poľských novinárov od začiatku minulého roka bolo v krajine prepustených, presunutých či na protest odišlo 228 žurnalistov z verejnoprávnych médií.
V Bulharsku zas vláda v roku 2015 radikálne zoškrtala príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorý je hlavným zdrojom financovania verejnoprávneho vysielania. Dôvod? Podľa všetkého spôsob, akým informovalo o protivládnych protestoch počas leta 2013.
Zrušením koncesionárskych poplatkov sa snaží vláda získať kontrolu nad televíziou a rozhlasom aj v Rumunsku, chorvátska vláda je zas obviňovaná zo zasahovania do personálnych otázok a pokusov o cenzúru.
No a k tomu pripočítajme snahy slovenského premiéra o ovplyvňovanie spravodajstva RTVS kritikou jeho údajného „proopozičného“ naladenia či reči predsedu parlamentu o potrebe urobiť z RTVS „štátnu inštitúciu“.
Rozhlasové a televízne vysielanie je (aj) verejnou službou. Vzhľadom na vplyv, aký má na tvorbu verejnej mienky a spoločenskú diskusiu, extrémne citlivou verejnou službou. Môžeme, a mali by sme, diskutovať o tom, ako túto službu poskytovať lepšie, ako reprezentovať široké spektrum názorov a zabezpečiť medzi nimi kvalitnú diskusiu.
No len čo sa v tejto diskusii začne mocensky presadzovať vláda (rozumej: politici, ktorí ju aktuálne tvoria), treba sa mať na pozore. Koniec koncov, záujmom občana je kvalitný a pluralitný mediálny priestor. Záujmom politikov, ktorí sa ocitnú aktuálne pri kormidle moci, je mediálny priestor, ktorý im tam dovolí zostať čo najdlhšie.
Podľa štúdie, ktorú v polovici minulého roka zverejnila Európska vysielacia únia (EBU), sú silné verejnoprávne médiá dobrým indikátorom zdravia demokracie. V takýchto krajinách existuje menšia podpora pravicového extrémizmu a nižšia korupcia.
Nielen to. Komisár Rady Európy pre ľudské práva Nils Muižnieks upozorňuje, že nezávislé, pluralitné a dôveryhodné verejnoprávne médiá sú najlepšou zárukou proti šíreniu dezinformácií a „alternatívnych faktov“. Spomínaná štúdia EBU ukázala, že sila verejnoprávnych médií koreluje s dôverou ľudí voči rozhlasu a televízii a výška ich financovania s celkovou mierou slobody tlače.
Aj preto je v našom spoločnom záujme, aby boli vládni politici čo najďalej od možnosti kontrolovať verejnoprávne médiá – či už silným vplyvom na personálne obsadenie ich vedenia, alebo na financie. Platí to rovnako v Poľsku, Turecku, Rumunsku alebo na Slovensku.