Napríklad, že Slovensko je v ňom, na rozdiel od názoru niektorých neziskových organizácií, bezprostredne spájané so vzdelávaním alebo dokonca priamo so vzdelaním. Teda priamo pri slovenských občanoch, lebo pri tých iných sa to vždy automaticky predpokladá. V mnohých ohľadoch to predstavuje historický predel.
V inom ohľade predstavuje revolučnú zmenu najmä to, že mladý slovenský občan rýchlo predstihne vo vzdelávaní všetkých ostatných spoluobčanov, najmä slovenských docentov a profesorov. V budúcnosti bude iba málo takých žiakov, ktorí by sa niečím odlišovali napríklad od Alberta Einsteina alebo Marie Curie-Sklodowskej. Ak takýto rozdiel v budúcnosti niekde vznikne, potom možno celkom oprávnene očakávať, že bude celkom nepatrný.
Pozoruhodné na plánovanom programe je najmä to, že je úplne demokratický, teda aspoň v tom zmysle, že nepočíta s tým že by si nejaký učiteľ nejakého žiaka vyberal, alebo čosi také. Odbornosťou, ak nie rovno genialitou, budú v spravodlivej miere postihnuté všetky budúce generácie, úplne bez rozdielu.
Určité, no celkom zanedbateľné, nebezpečenstvo v tomto zmysle predstavuje iba fakt, že ktorýkoľvek žiak alebo študent v ktoromkoľvek okamihu predstihne vo vzdelaní a vedomostiach hocktorého člena Akreditačnej komisie pri ministerstve školstva. Prirodzene iba vtedy, ak by to nebol rovno akademický maliar. Preto prvoradým problémom spoločnosti sa už v súčasnosti stáva najmä to, aby si títo nanovo vzdelaní občania mohli svoje vzdelanie v budúcnosti skutočne užiť a vôbec sa, aspoň trochu, vo vedomostiach od niekoho vo svojom okolí odlíšiť.
V tomto zmysle, aspoň podľa môjho názoru, predstavuje určitú perspektívu alternatívne vzdelávanie, ktoré bezprostredne pramení z takpovediac alternatívnych vedomostí. Tých dnes, našťastie, vôbec nie je málo. K tomuto názoru ma pred pár rokmi primala otázka známej milionárky, ako môže mať nejaká staroveká stavba vyše 4000 rokov, keď sme iba čosi po roku 2000. Niečo na tom bude. Prinajmenšom pozorný a prezieravý prístup k faktom, úplne neskalený nejakými predsudkami. Prednedávnom sa však istá slovenská speváčka priklonila k názoru, že Zem je plochá. Zasvätene priznala, že sú na to indície. Nuž, v tomto zmysle som najprv trochu zaváhal. Lebo pred pár dňami ma kolega vysadil z auta pri benzínovej pumpe v Petržalke a musel som aj s cestovným kufríkom na kolieskach putovať na autobusovú zastávku k obchodnému centru. Lenže asfaltový chodník bol plný takzvaných „bublín“, takže o nejakej plochosti Zeme, myslím si, že celkom oprávnene, mám odvtedy určité pochybnosti.
Ako od čias Francisa Bacona, ktorý úplne empirickým pozorovaním zistil, že zem stojí. Keď idem ráno na zastávku mestskej hromadnej dopravy, pravidelne zisťujem, že je vždy na tom istom mieste, aj keď čísla autobusov sa nepravidelne menia. Z toho usudzujem, že nejaké také vzdelanie vôbec neškodí.