Hovoriť pravdu o zločinoch

16.05.2017 16:00

V stredu 17. mája, po siedmich rokoch, vyjde z väzenia Chelsea Manning, vojačka a whistleblowerka, ktorá poskytla serveru Wikileaks informácie o fungovaní zahraničnej politiky USA.

Chelsea Manning slúžila v Iraku ako spravodajská analytička, keď poskytla verejnosti množstvo utajovaných dokumentov nielen z prostredia vojny, ale aj z komunikácií s americkým ekvivalentom ministerstva zahraničných vecí. Podľa vlastných slov preto, lebo ich zverejnenie je v našom, teda verejnom, záujme. Vďaka nej sme sa dozvedeli o desiatkach tisícoch „vedľajších škôd“: o civilných obetiach v Iraku, ako aj to, že USA sa v Iraku dopúšťali vojnových zločinov v agresívnej vojne, v ktorej majú obrovskú presilu. Dozvedeli sme sa aj to, ako do politického diania vo svete zasahujú veľvyslanectvá USA, či ako pracovali na podpore vojny v Iraku. Môžeme si prečítať aj o veľvyslanectve v Bratislave. Napríklad o tom, koľko nás stálo niekoľko mesiacov angažovania sa slovenskej armády v Iraku. Ako aj to, že o tejto sume vtedajšia vláda radšej pomlčala.

Chelsea Manningovú okamžite uväznili a mučili na samotke vo vojenskej väznici. Napriek nadľudskému úsiliu severoamerickej administratívy sa nepodarilo dokázať, že uniknuté dokumenty ohrozili vojakov v Iraku alebo že poskytli nepriateľovi strategickú výhodu. Manningovú aj tak odsúdili na 35 rokov, čo predstavuje najtvrdší trest za whistleblowing v histórii USA. Tridsaťpäť rokov trestu za hovorenie pravdy o vojnových zločinoch? Nešlo o to, že sa o detailoch bojov dozvedeli Iračania, ale že sa pravdu dozvedela svetová verejnosť a verejnosť USA. A neostalo to bez ohlasu. Inšpirovala ďalších whistleblowerov vrátane Edwarda Snowdena, administratíva USA mala vďaka mediálnemu a verejnému tlaku problém predlžovať irackú misiu a ešte dodnes svetové denníky občas píšu o aférach, ktoré vyplývajú z dokumentov, ktoré poskytla.

Vo väzení s ňou nikto nezaobchádzal v rukavičkách. Je transrodovou ženou, verejne vyhlásila, že prijíma svoju ženskú identitu. Napriek tomu ju armáda odmietla presunúť do ženskej väznice a odmietla jej akúkoľvek s tým súvisiacu zdravotnú starostlivosť. Dostávala absurdné tresty. Jedným z doložených bol napríklad pobyt v samotke za to, že mala zubnú pastu po dátume spotreby.

Obdivuhodné je, že napriek realite basy dokázala žiť verejným životom. Napísala niekoľko komentárov pre britský denník The Guardian, komunikovala cez svoje konto na Twitteri, kde bojovala proti obmedzovaniu slobody internetu a za práva LGBT a osobitne transrodových ľudí.

Tesne pred skončením svojho mandátu jej prezident Barack Obama skrátil trest do 17. mája tohto roku, a tak sa môžeme tešiť na jej ďalšie aktivity. Zo strany Obamu to bol nečakaný a určite pozitívny krok. To však nemôže odčiniť skutočnosť, že od zatknutia Manningovej pred siedmimi rokmi po celý čas politického procesu bol ako prezident proti nej. Mučenie a sedem rokov väzenia je obrovská hanba.

Nech nám to slúži ako výstraha, aby sme ďalej neverili rozprávkam, že prešľapy a zločiny štátu sa majú utajovať v „mene národnej bezpečnosti“ a že ten, kto to poruší, je zločinec. Hovoriť pravdu o zločinoch nie je zločin.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Chelsea Manningová
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk