Som upratovačka!

Spisovateľ Braňo Jobus mi hovoril, ako rád chodieval do školy v tepláčikoch, v ktorých sa hrával doma pri mame alebo behal po vonku s kamarátmi.

18.05.2017 12:00
debata (18)

Keď sa v škole na ne pozrel, cítil sa v bezpečí ako doma, čakal na chvíľu, keď sa vyučovanie skončí a on svoje tepláčiky prevetrá medzi chlapcami za humnami.

Domáce kuloáre mi v našej knižnici pripomína upratovačka. Margitka robí všetky tie všedné samozrejmé veci, ktoré robím doma ja. Chodí v zásterke, akú nosievala moja mama, alebo v „tepláčikoch", o ktorých vravel Branko Jobus. Zametá dvor, polieva kvety, vysýpa smeti, vysáva, umýva schody, toalety, vymieňa mydlo, prinesie čistý uterák. Dotýka sa nášho priestoru rukami, áno, toho, v ktorom sa pohybujeme.

Stojíme na dvore a ovoniavame čistiaci prostriedok, hovoríme si, že aj doma sa osvedčil, pozeráme predpovede počasia a mudrujeme, či už môžeme vyložiť muškáty na okná, hreší ma rovnako ako môj muž, keď jej do mecha s plastami strčím papierové obálky, keď prebehnem po mokrej dlážke, hnevá sa na deti, lebo nesplachujú, na dospelých, lebo nepoužívajú kefu, umyje po nás prázdne hrnčeky, ale, a to mám najradšej, hocikedy, keď sedím a hovorím trebárs deťom zo škôl o nejakom spisovateľovi, v inom kúte nášho oddelenia utiera prach, potichu sa na seba usmejeme, a niekedy, keď deti odídu, požalujem sa jej, že nepočúvali, keď hľadajú niektorú knižku, Margitka im knižku nájde aj podá, pracuje predsa v knižnici, ba sama je aj čitateľka. Hocikedy, keď je nával, áno, aj také v knižnici máme!, ona mi pomáha zakladať knižky do regálov alebo malým deťom pozapína bundy.

Och, upratovačky! V nemocniciach, na úradoch, tie, čo ťahajú za sebou vedrá a vysávače, tie, čo všetko vedia, čo sa kamarátia s našimi vecami. Kdesi som čítala, že ako sa správame k upratovačkám, takí sme! Ja som s nimi kamoška – neporiadnica, ktorá nemá nikdy kľúče, čo sa zarozpráva a potom beží na autobus a na stole nechá neporiadok. Všímam si ich v nemocniciach a reštauráciách, na poštách, v úradoch.

Raz som bola na akomsi snobskom večierku, na ktorom sa podávalo medvedie mäso. Neochutnala som, ale chcela som vedieť, odkiaľ je ten medveď a ako ho pripravovali. Napokon sa ma čašník opýtal, či som kuchárka. Usmiala som sa, pozrela na ženy okolo seba a povedala, veď všetky sme. Tri sa ohradili, že ony nie sú. Ja som tiež upratovačka aj kuchárka. Varím každý deň a hocikedy na zastávke z dlhej chvíle vytrhám burinu alebo pozberám odpadky, nehovoriac o rutinných domácich prácach. Upratovačky nie sú menej ako my všetci, naopak, sú viac! „Nebýt mne, zhnijete tady všichni ve špíně,“ kričala svojho času madam Janžurová vo filme!

A keď kdesi v Amerike stavali mrakodrap, chodil medzi robotníkmi reportér a pýtal sa, čo robíte?

  • Ja miešam maltu, – povedal jeden.
  • Ja zváram, – ozval sa iný.
  • A ja im nesiem obedy.

Keď reportér odchádzal, pred bránou dve ženy v teplákoch zametali. Aj ich sa opýtal: „Čo robíte?“ „Staviame mrakodrap,“ odpovedali mu. Klaniam sa, pre mňa všetky, aj s našou Margitkou, stavajú mrakodrapy.

© Autorské práva vyhradené

18 debata chyba
Viac na túto tému: #upratovačky