V starovekom Ríme bola táto možnosť dostupná iba aristokratom, a v menšej miere otrokom, ktorí ich niesli v nosidlách. No v porovnaní s dneškom stačilo, aby aspoň jeden otrok mal všetky senzory v poriadku.
Samozrejme, každý môže namietnuť, že celkom nové materiály budúcnosti sa budú vedieť úplne samy brániť aj hrdzi, aj hackerom. Ja som v tom trochu skeptický po tom, čo u nás už zhrdzaveli aj platinové sitká zo štátnych zásob. Navyše sa v priebehu prepravy stratilo aj pár tisíc ton múky a cestovín, ktoré našim chudobným svojho času veľkoryso venovala EÚ.
Preto možno celkom oprávnene predpokladať, že ani v budúcej doprave nebude všetko také jednoduché. Problematický aspoň podľa môjho názoru bude vďaka istým charakteristikám jazyka a reči už samotný povel, tlmočiaci príslušným zariadeniam cieľ cesty.
Napríklad človek pri stretnutí s nejakou starnúcou moderátorkou, s ktorou ho už nebaví udržiavať natoľko intenzívny vzťah, ako to vidíme pri niektorých súčasných politikoch, iba tak otrávene, teda vlastne z ničoho nič, vyhlási: „Musím odtiaľto aspoň na mesiac vypadnúť!“
Ale približovací stroj to vyhodnotí tak, že človek túži cestovať na Mesiac. Prístroj zo zadania vôbec nemusí pochopiť, že potenciálny cestovateľ, v ktorom náhle opadli erotické vášne, chce ísť napríklad iba na mesiac do Dudiniec za mladšími moderátorkami.
Ale ako dobrý prístroj niečo zo zadania pochopiť musí. To však iba svedčí v jeho budúci prospech! Lebo na Mesiaci bude aj v budúcnosti stále väčšie ticho ako tu na Zemi. Istotne aj menej nervákov ako v bežnej pozemskej firme, prípadne v samotných Dudinciach.
Preto ho zariadenie v takej tej modernej kapsule za čírych sedemdesiatdva hodín prepraví napríklad z Miletičovej ulice rovno na hlavnú stanicu v Bratislave. A to aj cez všetky pomyselné budúce rozkopávky, ktoré tam v budúcnosti takpovediac tiež ešte nikto „nesrovnal“.
Tam ho čip, umiestnený v budúcnosti každému rovno doprostred čela, automaticky vopchá do príslušnej najbližšej rakety. V nej sa bude nepretržite prezliekať do skafandra, a zase zo skafandra ako vojak základnej služby do uniformy v minulosti. Alebo ako žiak na plnohodnotnom lyžiarskom zájazde.
Úmyselne som zatiaľ vynechal cestovanie v čase. Cestovanie v čase je totiž už dnes oveľa zložitejšie ako obyčajné cestovanie v „nečase“. Početní autori sci-fi ho zatiaľ vôbec nedomysleli.
V nijakom ich románe som sa v budúcnosti napríklad nestretol s „meškaním“. Mnohí spoluobčania sa dnes na cestovanie v budúcnosti doslova tešia. Ja by som to radšej na ich mieste, aspoň tohto leta na Slovensku, takto ostentatívne nerobil.