Niekomu napríklad nevyhovuje politický systém, v ktorom môžu voliť aj postarší spoluobčania. Sú už starí a dementní, takže čo môžu vedieť a tušiť o našej spoločnej budúcnosti? A vôbec! Prečo by do nej mali vôbec možnosť hovoriť? Ničiť nám náš budúci a skvelý život? O chvíľu po nich príde čierna sanitka a ich názor takpovediac zanikne v toku dejín alebo, čo je trochu tristnejšie, obyčajných, krutých a definitívnych dedičských konaní.
Každý šestnásťročný človek je proti nim už dnes oveľa ďalej, asi ako taká postaršia bulharská občianka „baba Vanga“, ktorá videla vždy ďaleko dopredu, a to dokonca také veci, čo iní ani nikdy nevideli. Prvé, čo mladého človeka v tejto súvislosti napadne, je fakt, že vláda je úplne skorumpovaná a mala by odísť.
Je však, pochopiteľne, úplne nepríjemné, ak sa takýto prirodzený odchod vlády kríži s maturitami alebo s prijímacími skúškami! Preto by vláda mala odísť buď pred nimi, alebo iba celkom malý kúsok po nich. Je mi to celkom jasné! Na odstúpenie vlády treba dať asi tak dvadsať celkom rozumných požiadaviek a termín asi tak dva týždne. Ak nejaká vláda dovtedy úplne úboho neodstúpi, je úplne stratená a viac o tom ani nehovorme!
Otázkou pre mňa zostávajú už iba úplné drobnosti. Napríklad, či by mal byť budúcim ministrom obrany už práve skončený maturant, alebo iba študent tretieho ročníka strednej školy? Primárne nebezpečenstvo vidím v tom, že maturant už zmaturoval, a môže mu byť v princípe všetko jedno. No taký statočný, zatiaľ ešte úspešnou maturitou neskorumpovaný žiak druhého alebo tretieho ročníka gymnázia má všetku našu budúcnosť ešte stále pred sebou, a preto mu na nej zatiaľ aj skutočne záleží?
To si v súčasnosti presne uvedomila aj opozícia, ba aj iné organizácie, a do politického zápasu ich úprimne a s radosťou aj nezištne zapájajú. Ako svojho času boľševici mladých a nadšených komsomolcov. Presne ako povedal súdruh Stalin: „Päťdesiatroční už nemôžu robiť revolúciu!“ Mladí ľudia sú zatiaľ dostatočne múdri, aby ich nebolo potrebné platiť, prípadne nejako usmerňovať! Ak pred časom protestovali ich učitelia, prečo by nemali aj ich študenti? V podstate za tú istú, ba v princípe nespochybniteľnú vec?
Je predsa prirodzenou a večnou úlohou žiaka, aby svojho učiteľa takpovediac prekonal a predbehol. Starší spoluobčania sa už tak nejako možno i vzdali, mladší však preberajú štafetu a skúsenosti iných mladších.
Nie, korupciu nijako neobdivujem. Ani nemám rád. No nemám rád ani predpoklad, že z tej „druhej“ strany vôbec nie je možná. Tak to, žiaľ, v živote nie je. Nikto to, vo vzťahu k mladým ľuďom, zatiaľ nevyjadril presnejšie ako americký humorista Mark Twain: „Keď som mal štrnásť, môj otec bol taký nevzdelaný, že som ho sotva vystál. Keď som však dorástol a mal som dvadsaťjeden, udivilo ma, čomu všetkému sa za tých sedem rokov naučil.“