Celoživotný zväzok

Všetkých spoluobčanov nesmierne prekvapila americká občianka Carol Santa Feová, ktorá je už tridsaťšesť rokov zamilovaná do železničnej stanice v San Diegu.

04.06.2017 12:00
debata (2)

Natoľko, že sa za ňu pred dvomi rokmi aj vydala a odvtedy je vraj šťastná. Vedie s ňou aj intenzívny sexuálny život, no podľa jej vlastného vyjadrenia, teda ako píšu médiá, iba v akejsi mentálnej polohe. Vo všeobecnosti možno povedať, že je stanici verná a často ju navštevuje.

Samozrejme, svoj sexuálny život so železničnou stanicou nevedie na verejnosti, aby vraj nedopadla ako Erika Eiffelová, ktorá sa vraj vydala za Eiffelovu vežu, no akosi sa s ňou „prejavila na verejnosti“ a bol jej daný „zákaz priblíženia sa“. I keď ten druhý prípad skutočnej lásky je azda oveľa pochopiteľnejší, lebo Eiffelova veža pri intenzívnom abstraktnejšom uvažovaní môže v určitom kontexte prezrádzať súvislosť s istým vertikálnym symbolom, ktorý sa pomerne často spomína v spisoch slávneho rakúskeho psychoanalytika Sigmunda Freuda.

Zaujalo ma najmä vyjadrenie mladomanželky o Daidre, ako sa železničná stanica volá: „S Daidrou sa rozprávame o normálnych veciach. Vždy jej poviem, aký som mala deň. Daidra je najstabilnejší partner, akého som kedy mala. Preto nikdy nemôžem opustiť San Diego. Mám tu svoju lásku!" Nuž, ako svojho času povedal dnes už celkom zabudnutý filozof Karl Marx: „Morálny môže byť každý sám, ale na hriech treba dvoch!“ Z toho usudzujem, že šťastná je v tomto vzťahu aj samotná stanica v San Diegu.

To, čo nášho človeka na tom azda najviac zarmucuje, je fakt, že bratislavská Hlavná stanica asi takéto šťastie nikdy nespozná a je už asi navždy odsúdená žiť v celibáte. Je úplne jasné, že v stave, v ktorom je už desaťročia, by sa za ňu nevydala ani celkom ošarpaná moderátorka. Jednoducho povedané, ak Hlavná stanica so sebou niečo rýchlo neurobí, asi zostane na ocot. Pochopila to napríklad už aj Autobusová stanica v Bratislave. Po­maly sa takpovediac vrhá na drahú omladzovaciu kúru.

Takýchto nútene cnostných staníc je dnes na Slovensku veľa. Spýtal som sa na to aj známeho, forenzného politológa, ktorý síce priamo nežije s Trhoviskom na Miletičovej ulici, ale má prehľad. Intímne nažíva skôr s fľaškou okolkovaného osviežujúceho nápoja. Je až dojemné pozorovať ho v ktorúkoľvek chvíľu, ako pokrýva jej štíhle a nežné hrdlo dlhými a vášnivými bozkami.

Pýtal som sa ho úplne bez okolkov: „Čo si o tom myslíte? Ide tu o nezištnú lásku?“ Rozčúlene krútil hlavou: „Je to pekný vzťah! Najmä jeho prirodzenosť, ktorú v ňom vďačné médiá tak naliehavo zdôrazňujú! No môžu prísť aj temné chvíle, ktoré neraz zaskočia aj dobré manželstvo. Viete si predstaviť rozvod so železničnou stanicou? Viete si predstaviť tie ťahanice o bezpodielové spoluvlastníctvo manželov? Viete vy, akých môže mať železnica právnikov? Veď to nie je ako obyčajná svokra!“

Musel som ho v tom upokojiť múdrym, i keď trpkým názorom amerického spisovateľa Francisa Scotta Fitzgeralda: „Najťažší je prvý rozvod. Ostatné sú už iba ekonomická záležitosť.“

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #láska #Eiffelova veža #sexuálny život #Sigmund Freud