Tým sa platby v drobných centových minciach vyrazených z ocele pokovovaných meďou stávajú čoraz väčšou záťažou pre pokladnice obchodníkov a peňaženky zákazníkov. Náklady na razbu drobných mincí sú vyššie ako ich nominálna hodnota, pričom značná časť takýchto mincí sa z obehu nenávratne vytráca, pretože ľudia si ich nevážia.
Najviac drobných eurocentov sa vzhľadom na tzv. Baťove ceny končiace číslovkou „99“ používa v Rakúsku a Nemecku. Aj v týchto krajinách však silnejú diskusie o potrebe zrušenia najmenších centov, obdobne ako to urobila Česká republika pred niekoľkými rokmi s mincami od 10 do 50 halierov.
Jedinou krajinou, ktorá odmietla dať najmenšie centy do obehu už pri prijatí eura v roku 2002, je Fínsko. Platba v drobných centoch je dnes buď zakázaná, alebo aspoň neželateľná aj v Írsku, Belgicku a Holandsku. Iniciatívy na zrušenie najmenších mincí spoločnej meny sa v súčasnosti zintenzívnili najmä v Taliansku a Rakúsku, ktoré sa chcú s nimi rozlúčiť do konca roka 2017.
Zavedenie najmenších centov pri príprave obeživa v krajinách eurozóny bolo zbytočné od začiatku. V skutočnosti však išlo o politický marketing, kde verejnosť bola zo strany centrálnych bánk uisťovaná sloganmi o tom, že každý cent sa počíta, preto ho má cenu šetriť.
Súčasná neštandardná politika ECB ovplyvnená masívnym natláčaním peňazí komerčným bankám za dampingové úroky však ukazuje, že peniaze čoraz viac neplnia funkciu uchovávateľa hodnôt. To znamená, že nielen najmenšie centy, ale aj ich vyššie nominálne hodnoty vyrazené z mosadze majú čoraz nižšiu kúpnu silu, najmä pokiaľ ide o tovary dennej potreby, služby, energie a poplatky.
Situácia s jednocentovými mincami dnes nápadne pripomína situáciu jednohalierovými hliníkovými mincami, ktoré v Československu platili od roku 1953 až do roku 1992. V poslednej dekáde svojho obehu sa s nimi mohol občan stretnúť jedine v Štátnej banke Československej, kde slúžili ako rukolapný a hmatateľný dôkaz toho, že vtedajšia centrálna banka bola schopná vyplatiť svoje záväzky do posledného haliera.
Naposledy naša mincovňa realizovala masovú razbu týchto takmer bezcenných halierov v roku 1986. Odvtedy do roku 1992 sa razili len pre numizmatické darčekové kolekcie československých obežných mincí. Takmer ukážkovú kurióznu rozlúčku s najmenšou halierovou mincou pripravil pre svojich zákazníkov v centre Prahy v roku 1990 jeden začínajúci stánkový predajca rýchleho občerstvenia.
Ako jediný v meste ponúkal jedlo za ceny končiace sa číslovkou 99 halierov. Množstvo v dlhom rade čakajúcich zákazníkov uprednostnilo jeho ponuku jedla iba preto, že si odniesli ako suvenír mincu, ktorú predtým ani potom už nikdy v obchode nevideli.
Na to, aká bude v praxi rozlúčka s najmenšími centami spoločnej európskej meny, si však ešte musíme aspoň rok počkať.