Index bytovej chudoby

Pred niekoľkými týždňami Európsky štatistický úrad zverejnil rebríček bytovej chudoby v krajinách EÚ, ktorý vyjadruje, koľko štvorcových metrov obytnej plochy si môžu za priemerný čistý mesačný plat kúpiť obyvatelia 18 európskych hlavných miest.

19.06.2017 16:00
debata (2)

Z priemerného slovenského príjmu si môže Slovák kúpiť v hlavnom meste iba 0,36 štvorcového metra bytu, čo je najmenej zo všetkých porovnávaných krajín. Tesne pred nami na chvoste rebríčka sa umiestnila Praha (0,37), Luxemburg (0,38), Paríž a Bukurešť (0,44). Naopak, najviac bytovej plochy si môže kúpiť obyvateľ Lisabonu (0,74), Ríma (0,83) a Madridu(0,99).

Práve obyvatelia Bratislavy pritom nepatria v priemere medzi chudobných. Podľa štatistických údajov priemerný hrubý príjem zamestnanca v Bratislavskom kraji predstavuje cca 1¤400 eur, čo je asi o 500 eur viac ako zarobí priemerný Slovák. Porovnania bytovej chudoby však vychádzali z priemerného príjmu občana krajiny a nie obyvateľa hlavného mesta. Preto nelichotivé výsledky umiestenia Bratislavy oproti iným metropolám Európy treba brať s určitou rezervou.

Najhoršie umiestnenie v indexe bytovej chudoby nám prináleží z viacerých dôvodov. Jedným z nich je mentalita obyvateľstva orientovaná na vlastníctvo bytu za každú cenu, bez ohľadu na kvalitu stavby či polohy bytu. Lacné úvery na obstaranie bývania a všeobecné presvedčenie Slovákov, že ceny nehnuteľností budú už iba rásť, sa podpisujú pod cenovú explóziu realít v oblastiach s dostatkom pracovných príležitostí. Ceny bývania sú v Bratislave nafúknuté aj z dôvodu zlej bytovej politiky mesta a nedostatku nájomných bytov za rozumnú cenu pri stupňujúcom sa dopyte ľudí, ktorí sa sem v čoraz väčšom počte sťahujú.

Dochádzať do Bratislavy za prácou zo vzdialenejších oblastí je vzhľadom na dopravnú dostupnosť a kvalitu cestnej siete pomerne nevýhodné, čo je vodou na mlyn zvyšovania cien realít v hlavnom meste. Ak by sme namiesto indexu bytovej chudoby prepočítali množstvo benzínu, ktoré si priemerný zamestnanec krajiny môže kúpiť za čistú hodinovú mzdu, možno by sa umiestnenie Slovenska opätovne dostalo v medzinárodných hodnoteniach na posledné priečky. Vysoké obstarávacie ceny príbytkov motivujú Slovákov k presťahovaniu sa do blízkeho pohraničia v Maďarsku alebo Rakúsku, kde sú ceny nižšie a ich rast nie je taký prudký ako u nás.

Novostavby sa dnes v našom hlavnom meste predávajú ako teplé rožky, aj keď ich kvalita je naozaj otázna. Za inzerátmi v podobe 1-izbových apartmánov záujemcovi o kúpu realitní agenti ukážu nebytové priestory predstavujúce jednu miestnosť so samostatnou kúpeľňou. Majiteľ novostavby možno ani netuší, že jeho vytúžené bývanie nespĺňa normy týkajúce sa zvukovej izolácie, dostatočného prístupu denného svetla a nutnosti platiť veľkú daň z nehnuteľnosti, ako by išlo o podnikateľský priestor. Navyše s problémom získať na adrese apartmánu trvalý pobyt. Slovákov preto v budúcnosti okrem osvojenia si finančnej gramotnosti možno čakajú aj nové výzvy v oblasti realitnej gramotnosti.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #byty #štatistický