Zmyslom nového prístupu má byť pritvrdenie viacerých úprav týkajúcich sa cestovania a obchodu, ktoré prezident Barack Obama uvoľnil, a tým obmedzenie toku hotovosti v dolároch pre kubánsku vládu, najmä jej vojenskú zložku. Trump a republikánski senátori a senátorky naliehajúci na zmrazovanie Obamovho diplomatického „otepľovania“ tvrdia, že tak kubánsky režim dotlačia k väčším zmenám v raste súkromného sektora. „Nedokážeme džina do fľaše vrátiť na sto percent“, vyjadrila sa o Obamovom kroku Trumpova administratíva, „ale aspoň sa pokúsime upraviť škodlivé rozhodnutie bývalého prezidenta.“
Z dvanástich kategórií, ktoré stanovil Obama ohľadom cestovania na ostrov, majú úpravy postihovať individuálne cesty Severoameričanov na Kubu. Namiesto toho budú môcť cestovať jedine v skupinách podľa vopred fixne vypracovaného programu zameraného na „edukatívne“ ciele a o svojom pobyte majú podávať správy ministerstvu financií. „Je to len jeden zo spôsobov, ako zabezpečiť, že jednotlivci cestujúci na Kubu naozaj napĺňajú svoj program, a nie len vysedávajú na pláži“, objasnil Biely dom.
Ambiciózne pôsobiaci plán. Kubánska strana v oficiálnych novinách zdôrazňuje najmä očividné potvrdenie stratégie, ktorej vykonávanie USA vytrvalo popierali: vytváranie a upevňovanie disentu prostredníctvom ilegálnych finančných tokov. Paralelne však bránenie študijným pobytom a pobytom jednotlivcov z USA, aby tým nebodaj nepomohli kubánskej ekonomike, ktorú bolo a je v rámci ekonomickej vojny nutné položiť na kolená. Už po vari miliónty raz sa tak potvrdzuje obľúbené porekadlo šíriace sa ulicami kubánskych miest minimálne od zrútenia sovietskeho bloku: „Gringovia blokádu potrebujú, aby na nás zbohatli, a my na ospravedlnenie akýchkoľvek nedostatkov – hoci by aj s blokádou nesúviseli.“
Od uvalenia blokády v roku 1961 bola stratégia „vykrvácania“ bez použitia vojenskej sily ústrednou – a ako sa ukázalo, nadobro neúčinnou – taktikou voči Kube. V 90. rokoch ju ešte podporili Toricelliho (1992) a Helmsov-Burtonov zákon (1996). George W. Bush minul na vytváranie kubánskeho disentu 44 miliónov dolárov ročne a absurdná politika zašla tak ďaleko, že severoamerickí Kubánci smeli svojich príbuzných navštíviť len raz za tri roky. Mnohí severoamerickí študenti na kubánskych vysokých školách boli nútení sa vrátiť, ak nechceli byť penalizovaní. Tomu, o čo sa administratívy USA usilujú celé desaťročia, teda zavádzaniu kapitalistickej ekonomiky, sa (len zdanlivo) paradoxne na Kube darí najmä zásluhou uvoľňovania, ktorému dal zelenú Obama. Trumpove „široké ramená“ možno pôsobia „chlapácky“, ale viac nimi škodí ľuďom vo vlastnej krajine ako na Kube.