Slovenská cesta k blahobytu

Slovensko je najdrahšou krajinou v rámci V4. To znamená, že naši obyvatelia si môžu dopriať za svoje príjmy menej ako susedia v Česku, Poľsku alebo Maďarsku. V porovnaní s ČR musíme napríklad oveľa viac siahnuť do peňaženky, čo sa týka poplatkov u lekárov a o niečo viac v obchodoch s potravinami, kde, naopak, platia najmenej naši severní susedia v Poľsku.

26.06.2017 16:00
debata (1)

Európsky štatistický úrad vo svojej analýze za najdrahší štát v Európe označil Švajčiarsko (161 % priemeru EÚ) a Nórsko (140 %). V rámci týchto porovnaní pre vyššiu vypovedaciu schopnosť upravenú v parite kúpnej sily najdrahšou krajinou EÚ je Dánsko (139 %), Švédsko (124 %) a Veľká Británia (121 %). Rakúska cenová úroveň predstavuje 107 % priemeru. Na opačnom konci je najlacnejším Bulharsko (48 %), Poľsko (53 %), Maďarsko (60 %), ČR (65 %), Chorvátsko (66 %) a Slovensko (68 %) priemeru EÚ.

V jednotlivých štátoch sú značne odlišné aj náklady na energie. Plyn v Česku je štvrtý najdrahší v EÚ, pričom na Slovensku je jeho cena na úrovni priemeru EÚ. Na druhej strane v cenách elektriny pre obyvateľstvo sme desiatou najdrahšou krajinou zo štátov EÚ28.

Prílišné porovnávanie výdavkov na školstvo, zdravotníctvo, na sociálne funkcie štátu či obranu nemá zmysel. Pri porovnaniach treba namiesto HDP brať do úvahy hrubý národný produkt (HNP), ktorý je už očistený od dividend zahraničných investorov odchádzajúcich do zahraničia. Samozrejme, že u nás nezdaňovaných! Okrem toho si treba uvedomiť, že na tvorbe HDP sa na Slovensku značnou mierou podieľajú firmy, ktoré získali investičné stimuly a žiadne dane zo zisku po dlhé roky neplatia. Preto snahu o zvýšenie výdavkov SR na obranu na 2 % HDP môžeme prirovnať približovaniu sa k bulharskej konštante.

Pred viac ako štvrťstoročím sme sa vzdali rozprávok o budovaní beztriednej spoločnosti. Namiesto „výroby“ potomkov sa preferenciou číslo jeden stalo bohatstvo. Bilancia dneška v postsocialis­tických štátoch však zväčša dokazuje, že chýba oboje. Realitou je málo detí aj málo vlastného majetku po očistení o bankové a nebankové dlhy. Spotrebiteľské ceny sa za 27 rokov od nástupu demokracie u nás priemerne zvýšili viac ako desaťnásobne, ale za naše výplaty si môžeme dopriať viac. Ale iba vtedy, ak si zakryjeme oči a neberieme do úvahy náklady na bývanie, rodinné výdavky na splácanie hypoték alebo ceny energií.

Rovnako ako my lamentujú aj českí ekonómovia, ktorí upozorňujú, že české príjmy dnes predstavujú ešte stále len 36 % príjmov nemeckých zamestnancov. Súčasné priemerné slovenské čisté mzdy a platy predstavujú iba úroveň príjmu rakúskych poberateľov sociálnych dávok. Pokiaľ sme si pred štvrťstoročím naivne mysleli, že bohaté krajiny dobehneme nanajvýš o desať až pätnásť rokov, dnes to už neplatí. S aktuálnym verejným dlhom na každého Slováka vo výške 7 940 eur sme o polovicu viac zadlžení ako Česká republika a o dvadsať percent viac ako Poľsko. To musíme mať na pamäti najmä pri dileme, či ponechať, alebo otvoriť tzv. dlhovú brzdu verejných financií.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #krajiny V4