Dovolenky a kartová gramotnosť

Platby platobnými kartami si vyžadujú základnú kartovú gramotnosť ich používateľov. Častou otázkou v testoch finančnej gramotnosti, keď ide o bankové karty, je rozdiel medzi debetnou a kreditnou alternatívou.

17.07.2017 14:00
debata

Väčšina majiteľov účtov v bankách dostáva ako súčasť balíčka služieb predovšetkým debetnú kartu, či už s možnosťou minúť viac, ako je momentálny zostatok účtu (povolené prečerpanie), alebo bez úverovania.

Pri kreditných kartách je automaticky nastavený opakovaný bezúročný úverový limit obyčajne na 45 dní. Výhody kreditky zažili v uplynulých rokoch tí, čo touto kartou zaplatili za letenky spoločnosti, ktorá vyhlásila bankrot. Na rozdiel od ostatných cestovateľov sa im odúčtované peniaze vrátili na účet späť. Jednoduchší je aj postup pri iných reklamáciách platieb kartou.

Väčšina z nich sa týka buď neoprávnenej manipulácie s účtom neznámymi páchateľmi, ktorí sa dostali k údajom o karte, alebo duplicitnej platbe. To sa vám môže prihodiť najmä na letisku, kde prebieha naraz veľký počet transakcií a v priebehu niekoľkých sekúnd vám obchodník za jeden nákup odúčtuje príslušnú sumu dvakrát.

Reklamácia takejto nepríjemnej udalosti dokáže pokaziť akýkoľvek dobrý pocit z výhodného nákupu, hoci peniaze vám banka obyčajne do týždňa vráti. Kreditné karty banky zväčša nedávajú hocikomu a hlavne nie bezplatne. Pre vysoké poplatky sa ich neoplatí používať pri výberoch v hotovosti.

Dve z najväčších slovenských bánk chcú na každej realizovanej platbe v inej mene ako euro zarobiť hneď trikrát. V prvom rade ide o poplatok obchodníka, ktorý si účtujú banky vydávajúce karty. Tie zákazníka, samozrejme, netrápia, lebo ich neplatí z vlastného vrecka. Navyše sú už druhý rok v rámci európskej legislatívy značne obmedzené.

Iné je to však pri poplatku za spracovanie transakcií. Dve z veľkých slovenských bánk na rozdiel od konkurencie si bez ostychu pri platbe kartou v zahraničnej mene zaúčtujú 1,5 až 2 percentá z objemu platby. Akoby im nestačilo, že zarobili na výmene cudzej meny na domácu v rámci kurzových rozdielov medzi nákupom a predajom.

Obchodníci v zahraničí, kde sú ceny v inej mene ako euro, zvyčajne tiež testujú finančnú gramotnosť menej skúsených zákazníkov. Klienti by mali vo vlastnom záujme odmietnuť platbu v mene euro v prípade, ak domácou menou pri nákupe je trebárs koruna alebo forint. Platba s tzv. dynamickým prepočtom (Dynamic Currency Conversion-DCC), keď zahraničná banka použije svoj vlastný (pre klienta značne nevýhodný) konverzný kurz, je preto možné označiť za pomstu voči veci neznalému klientovi. To treba mať na zreteli najmä pri voľbe správneho tlačidla platobného terminálu v obchode.

Väčšina bánk dnes ponúka bezkontaktné karty, ktorými je možné platiť do výšky dvadsať eur bez potreby zadávať pri pokladnici obchodníka PIN kód. Ak však klient nemá pri takomto účte nastavenú SMS notifikáciu o zrealizovanej platbe, môže mu v prípade odcudzenia alebo straty karty páchateľ urobiť na účte riadny prievan skôr, ako si to jej majiteľ všimne. Starší zákazníci bez mobilu by preto vo vlastnom záujme mali nosiť so sebou len neembosované karty (nemajú zvýšený reliéf vyrazeného čísla), kde riziko zneužitia karty je predsa len výrazne menšie.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #dovolenka #kreditná karta #banky #karty #účty #debetná karta #platba kartou #platobné karty