Sedem rokov po

21.07.2017 16:00

Pred siedmimi rokmi vznikol euroval, zahrali sme sa na trucovitého chlapca, začali sme veriť, že patríme k akejsi „lepšej Európe“, a v politickej diskusii sa nám pevne usadil euroskepticizmus. To prvé si nechajme na neskôr. Vznik „dočasného eurovalu“ naštartoval výraznú zmenu fungovania menovej únie, ktorá si zaslúži podrobnejšiu analýzu. Zamerajme sa na otázku, čo sa za ten čas stalo s nami a s naším miestom v EÚ.

V prvom rade, v politickej diskusii sa nám pevne usadil euroskepticizmus. Po nevýrazných pokusoch konzervatívcov a insitných výkrikoch nacionalistov prebral žezlo hlavného kritika EÚ Richard Sulík. Do ekonomického liberalizmu primiešal predsudky a národnostné stereotypy, a hneď sme tu mali lenivých Grékov a hlupákov z Bruselu, čo hasia požiar ventilátorom. V r. 2010 sa vďaka tomu dostal do vlády – aby o rok a pol tú istú vládu, s rovnakými argumentmi, položil.

Džin však už bol z fľaše von a kritika Bruselu stratila biľag „extrémneho názoru“. V r. 2016 využil podobnú taktiku Robert Fico. Voličov sa nesnažil presvedčiť výpočtom výsledkov štyroch rokov panovania jednofarebnej vlády, radšej zneužil ďalšiu európsku krízu. Nezmysly o „doplácaní na Grékov s vysokými dôchodkami“ akurát zamenil sa podobné nezmysly o ohrození Slovenska vlnami prisťahovalcov (a úniou, ktorá sa nám ich sem snaží nanútiť).

Maxima „za všetko zlé môže Brusel“ sa dostáva do polohy frašky práve v týchto dňoch, ťažením proti „potravinovému apartheidu“. Slovensko asi ešte nie je zrelé na kotlebovské referendum o vystúpení z EÚ. No je pripravené akceptovať, ak bude ktorýkoľvek politik interpretovať ľubovoľný vážnejší problém európskej politiky cez zjednodušenú a pomýlenú tému „my verzus Brusel“ (či ešte horšie: my verzus Západ).

Paradoxne, v nepriamej úmere k znižujúcej sa citlivosti na neférovú kritiku EÚ v nás rástol pocit, že sme súčasťou „lepšej Európy“. Náš politický mainstream takmer unisono (s výnimkou Sulíka) tvrdí, že naše miesto je v integračnom ja­dre.

Ako prívesok nemeckej ekonomiky sme krízu prestáli relatívne dobre. Nemáme síce trojáčkový rating, ale finančné trhy nám dôverujú. Sme v eurozóne a Schengene. Ak bolo treba vyfackať Grékov, boli sme nemeckejší než Nemci. Na Francúzov hľadíme s podozrením: majú byť vôbec v „integračnom jadre“, keď neplnia rozpočtové kritériá? Migrácia nám možno trochu naštrbila renomé, ale čo bolo, bolo, hľaďme dopredu, aj tak to bolo jedno veľké nedorozumenie…

Problémom je, že ak sa naozaj jasnejšie inštitucionalizuje integračné jadro, miestenku doň nemáme rezervovanú. Nemáme najhoršiu štartovaciu pozíciu (určite lepšiu než v r. 1998), no môžeme ju skaziť. Napríklad odmietaním diskutovať o koordinácii sociálnych pravidiel, o spoločnej daňovej politike či európskej dani a podobne. Alebo, ešte horšie, zneužívaním lacnej eurokritiky v domácej politickej diskusii.

Diskutovať o tom, ako má Európa vyzerať a aké má byť naše miesto v nej, je jednou vecou. To je úloha politikov, ktorí sa chcú označovať za zodpovedných. Robiť z „Bruselu“ strašiaka, je niečo úplne iné. To prenechajme extrémistom.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#euroskepticizmus #EÚ #dočasný euroval
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk