Maslo ako luxus

Ceny mlieka a mliečnych výrobkov začínajú v EÚ postupne rásť. Embargo na vývoz potravín do Ruska sa v predchádzajúcich dvoch rokoch výrazne prejavilo v poklese dopytu po potravinách z mlieka, čím podstatne klesli aj jeho výkupné ceny pod reálne náklady producentov mlieka.

24.07.2017 17:00
debata (20)

Špekulovať s cenami mlieka je, samozrejme, oveľa ťažšie ako napríklad v prípade obilia, ktoré je možné skladovať. Lacnou záležitosťou, pokiaľ ide o energetickú náročnosť, nie je ani jeho sušenie, aj keď o kvalitné sušené mlieko je záujem na všetkých kontinentoch.

Českých spotrebiteľov v uplynulom období prekvapili na pultoch obchodov cenovky masla. Klasická štvrť kilogramu vážiaca kocka zdražela o neuveriteľných viac ako 42 %. Zákazníci platia dnes bežne za maslo až do päťdesiat korún, čo predstavuje pre zákazníkov zo Slovenska necelé dve eurá.

U nás však ceny masla boli v uplynulých rokoch ešte oveľa vyššie. Dôvodom bola slovenská 20-percentná DPH na potraviny, ktorá je hneď po Dánsku druhou najvyššou v EÚ. Na porovnanie treba pripomenúť, že potraviny v ČR podliehajú sadzbe DPH 15 % a v Rakúsku 10 %.

Od januára 2016 sa síce DPH na základné potraviny na Slovensku znížila na 10 %, no táto zmena na konečné ceny platené zákazníkmi v maloobchode veľký vplyv nemala.

Pokiaľ pred dvomi dekádami prevládali vo verejnosti názory, že živočíšne tuky v masle sú nezdravé, dnes rady týkajúce sa zdravého stravovania tvrdia opak. Zmena stravovacích návykov v tomto smere výrazne mení aj objem predaja masla v maloobchode.

Nehovoriac o tom, že vysoký dopyt po európskom mlieku v surovom aj sušenom stave dnes prichádza z ľudnatej Číny a ďalších krajín Ázie. Dôvodom je rast životnej úrovne tamojšieho obyvateľstva a zmena jeho preferencií týkajúcich sa stravovacích návykov a ochoty priplatiť si za kvalitné mlieko a výrobky z neho na úkor domácich výrobkov.

Vysoké ceny masla v obchodoch majú svoj pôvod aj v cenovej politike obchodných reťazcov. Pokiaľ manažéri reťazcov tvrdia, že pracujú s minimálnymi maržami, producenti z potravinárstva hovoria o 60-percentných maržiach obchodníkov.

Na našich pultoch obchodov sa dnes častejšie objavuje cenovo výhodné maslo v neštandardnom 200-gramovom balení pochádzajúce z Poľska, ktorého cena je v zásade výsledkom marketingového boja obchodníkov, alebo prebaľované maslo s končiacou sa zárukou pochádzajúce napríklad z vyprázdňovania skladov štátnych hmotných rezerv v Nemecku alebo Holandsku.

Slovensko vyváža značnú časť tovarov poľnohospodárskej prvovýroby v nespracovanom stave do zahraničia. Nejde pritom iba o mlieko, mäso či obilniny. Mnohé potravinárske závody neprežili obdobie divokej privatizácie, ale aj sprísňovania legislatívnych podmienok po vstupe Slovenska do EÚ.

Logickým vyústením týchto procesov je prenechanie spracovateľského biznisu konkurencii zo zahraničia aj v prípadoch, keď sme si mohli vystačiť vlastnými silami. Brigádnická práca v poľnohospodárstve je u nás na rozdiel od iných štátov vysoko zaťažená nielen daňou, ale aj odvodmi poistného. Pritom kedysi z takýchto príjmov bolo potrebné zaplatiť iba 10-percentnú „brigádnickú“ daň z príjmu.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #mlieko #mliečne výrobky