Letné premeny

Je nesmierne zaujímavé pozorovať, ako sa v lete menia mestá. Zvyčajne majú všetky svojich obyvateľov, no v lete akoby to neplatilo.

30.07.2017 18:00
debata (1)

Kráčal som predvčerom po ulici a míňali ma davy cudzincov. Pochodovali osamotene so svojimi batôžkami a minerálkami, pochodovali v húfoch a vo svorkách. Niekedy s hlučnými kuframi na kolieskach, ktorými pripomínali príchod pancierových vojenských vozidiel cudzích armád. Odrazu boli všade. V kaviarňach, v múzeách, v obchodoch, v mestskej hromadnej doprave alebo jednoducho v uliciach. S udivenými očami pátrajúcimi naokolo po veciach, ktoré si my domáci už ani nevšímame.

Turistická invázia je v každej krajine a v každom meste v určitom zmysle problém. Na jednej strane čisto ľudský, na druhej intelektuálny. K tomu ľudskému patrí spánok, jedlo a pitie, prípadne príjemné posedenie, k tomu intelektuálnemu sa viažu otázky. Každý človek má v cudzom prostredí neskutočne veľa otázok. Stáva sa bádateľom. Stáva sa diplomatom, ktorý musí vždy vybaviť aj niečo nemožné. Stáva sa poslom vlastnej kultúry. Ale aj obrazom seba samého, ktorý nemusí byť vždy iba milosrdný. Na to si treba najviac dávať pozor.

Pritom všetky miesta sú na to v lete veľmi dobre pripravené a z počiatočnej neistoty sa napokon vykľuje celkom príjemné zakotvenie. Lietadlá pristanú, lode sa uviažu k nábrežiam, nejaké autá to všetko rozvozia, reštaurácie, čo treba, navaria a upražia, obchody so suvenírmi sa zbavia kilogramov ťažkých kovov, najčastejšie pretavených do prapodivných príveskov. Všetko to sprevádza hmýrenie, nervozita, stresy. Prosto – vysnívané vystúpenie zo všedných dní.

Rád počúvam príbehy, ktoré mi zvestujú priatelia a známi o svojich dovolenkách. Putovanie slovenského človeka po svete sa ani zďaleka neskončilo. Svet sa síce trochu zmenil, ale trochu sme sa v ňom zmenili i my. Nie vždy, ale niekedy už dokážeme udiviť svojou empatiou a láskavosťou, ktoré k nám prirodzene a odjakživa patria. Dokážeme byť menej stiesnení a väčšmi veľkorysí. Dokážeme ochutnávať nezvyčajné jedlá a bez rozpakov sa vracať k tým svojim. Tak to má byť.

Vycestovať niekam nikdy nebude ľahké, ale na druhej strane ani nikdy zbytočné a menej vzrušujúce. V cudzine sa naučíme vždy dobre správať. Nie preto, že by sme to nevedeli, ale preto, že od dobrého vystupovania často závisí náš osud. Nikto sa nikdy z cudzích krajín nevrátil hlúpejší, ako bol, keď tam odchádzal. To je síce pravda, ale nie úplná. Tá časť, čo býva najviac prehliadaná, spočíva v tom, že nie je také dôležité byť niekde inde, ako chvíľu nebyť „tu“. Nebyť doma, nebyť medzi svojimi. To všetko v sebe obsahuje mystérium skutočne šťastného návratu k našej vlasti. Lebo tak je aj písané o človeku múdrom: „Bude navštevovať vzdialené kraje, všade zakúsi dobré a zlé!“

Všetkým svojim spoluobčanom z najhlbšieho srdca želám, aby ich navštevovali. No aby sa pritom nikdy nevzdialili sami od seba. Lebo mnohému sa môžeme naučiť z kníh, mnohému od iných. Nič z toho sa však nikdy nevyrovná tomu, čo pritom spoznáme vlastným srdcom.

© Autorské práva vyhradené

1 debata chyba
Viac na túto tému: #leto #mestá #mesto