Zákony predložila do katalánskeho parlamentu, hlasovanie, pôvodne plánované na september, bolo preložené na polovicu augusta. Ešte predtým si vláda zabezpečila zmenu hlasovacích pravidiel. O oboch zákonoch bude môcť hlasovať na jednom zasadnutí, bez možnosti pozmeňujúcich návrhov. Na schválenie bude stačiť jednoduchá väčšina – a tú strany požadujúce samostatnosť majú.
Vláda v Madride však referendum nechce pripustiť. Využíva (zatiaľ) osvedčenú taktiku súdov a administratívnych prekážok. Už v roku 2014 zastavilo podobný pokus autonómnej vlády rozhodnutie ústavného súdu. Pred troma rokmi tak Katalánci hlasovali len v „neformálnej konzultácii“, účasť nedosiahla ani 40 percent.
Zdá sa však, že vláda premiéra Rajoya nechce pripustiť ani tento scenár. Využíva aj kontrolu nad katalánskymi financiami, ktorú má v dôsledku implementácie európskeho fiškálneho kompaktu a faktu, že Katalánsko stratilo priamy prístup na finančné trhy.
Od barcelonskej autonómnej vlády začal Madrid vyžadovať týždenné správy o výdavkoch, ktorými kontroluje, aby na organizáciu referenda neboli použité žiadne peniaze. Zákaz ich využitia na prípravu hlasovania podporilo ďalšie rozhodnutie ústavného súdu.
Polícia vyšetruje osoby spojené s organizáciou referenda, hrozí im obvinenie z poburovania. Španielsky premiér Rajoy dáva jasný signál, že ak sa regionálna vláda v Barcelone pokúsi hlasovanie napriek všetkému zorganizovať, bude pripravený zabrániť mu silou.
Dôvody takto tvrdého postupu nie sú na prvý pohľad zrejmé. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že väčšina Kataláncov nezávislosť nepodporuje. Zásadným odmietaním referenda sa však Madrid vmanévroval do zlej situácie: všetky veľké politické strany hlasovanie odmietajú (s výnimkou ľavicovej Podemos, ktorá je za referendum, no proti nezávislosti). Odporcovia odtrhnutia by tak pravdepodobne nešli k urnám. Nízka účasť by výsledok naklonila v prospech nezávislosti.
Ohlásený dátum referenda sa blíži, no dnes ešte nie je jasné, či sa uskutoční, v akej podobe, a k čomu bude viesť. Tvrdý odpor Madridu nahráva požiadavkám na samostatnosť. Tá je však zároveň v súčasných politických podmienkach vysoko nepravdepodobná. Okrem iného aj pre postoj EÚ.
Katalánsko by sa muselo uchádzať o členstvo v únii ako nový štát. Potrebovalo by teda súhlas všetkých jej členov. Minimálne od Španielska by sa ho dočkalo ťažko.
V takejto situácii by mohla byť riešením federalizácia Španielska či posilnenie katalánskej autonómie. Rajoyova vláda to odmieta. Diskusiu podporuje opozičný Podemos, v poslednom čase sa o tejto možnosti začínajú pozitívne vyjadrovať aj predstavitelia socialistov.
Katalánsko môže počítať s horúcou jeseňou. Na jej konci ho, s najväčšou pravdepodobnosťou, nečaká samostatnosť. Ale ani upokojenie situácie.