Teda peniaze z eurofondov boli pôvodne „vypýtané“ a určené na vedu a výskum, ale podľa takých nejakých bočných náhľadov pána ministra je táto doba už dávno za nami. Lebo veda a výskum robia vedu a výskum už príliš dlho.
Treba ísť cestou inovácie a do vedy a výskumu je potrebné začleniť inovácie, to znamená dať peniaze na vedu a výskum niekomu, kto vedu a výskum ešte nikdy nerobil a už tým predstavuje v tejto oblasti jasnú perspektívu: „Občan, pozri sa sám na seba! Koľko máš objavov alebo patentov?
Koľko Nobelových cien si dosiaľ dostal? Ak sa pozornejšie pozrieš, potom si zreteľne uvedomíš, že si obyčajný „sedlák“ a ministerstvo iba zbytočne otravuješ hlúpymi otázkami a zastavuješ v podstate celkom príjemný tok peňazí!“
Je jasné, že peniaze nemôžu dostať školy, lebo tie robia vedu a výskum už dávno. Je jasné, že ich nemôže dostať Slovenská akadémia vied, lebo tá okrem vedy a výskumu vlastne nemá, čo by inak robila!
Je síce pravda, že niektoré ústavy SAV sa už dávno zriekli napríklad upratovačiek, len aby z pridelených prostriedkov ako-tak živorili, ale to nie je podstatné. Peniaze už teraz majú dostať podnikatelia, aby aj oni mali niekedy možnosť robiť vedu a výskum. Práve to je, aspoň podľa mňa, neodpustiteľná výhovorka.
Peniaze by mali dostať v prvom rade tí politici, ktorí medzičasom objavili ministerstvo školstva, ba mali by sa snažiť, aby si toto ministerstvo aj s ministrom Petrom Plavčanom dali čo najskôr patentovať! Veď, aspoň ako vidno, už samo osebe prináša bohaté zdroje.
Vie si azda niekto predstaviť, čo by s nami bolo, keby sa samotného pána ministra zmocnili Američania alebo aspoň ruskí hackeri? Veď aj Kim Čong-un by ho istotne dal vyvážiť zlatom, prirodzene, keby mal túto vzácnu možnosť.
Dojala ma otázka pána ministra na tlačovej konferencii: „Kto sa mi ospravedlní, ak by som mal pravdu?“ Zlí a nespravodliví novinári totiž nevdojak varia pánovi ministrovi rovnako kyslú polievku, akú ministerstvo bežne varí pracovníkom svojho rezortu už roky.
Ak mi niekto neverí, nech sa na to spýta akademického maliara z Akreditačnej komisie, ktorý má vo všetkých oblastiach, prirodzene, okrem elementárnej slušnosti, úplne jasno. Chvíľami, akoby sám od seba, takpovediac splýval so svojím ministrom. Ministerstvo školstva sa nikdy nikomu neospravedlňuje.
Základnú politickú chybu tu spravil predseda jednej vládnej politickej strany. Mal si dať nastúpiť svojich vyššie postavených členov a podať im svoju predstavu o pominuteľnosti všetkého. Aspoň tak jasne ako postava z románu českého humoristu Jaroslava Haška Osudy dobrého vojaka Švejka: „Vy ste vojaci, teda bytosti náhodné! Ale ja som dôstojník, teda bytosť nutná!“