Ponuka dlhopisov s úrokmi vyššími, ako predstavujú výnosy bankových vkladov (obvykle pod jedným percentom ročne), sa logicky teší pomerne vysokému záujmu, kým sa niektorý z významných dlžníkov neobráti svojim klientom chrbtom a nevyhlási úpadok alebo reštrukturalizáciu. V takom prípade hrozí scenár lavínovitej straty dôvery investovať kapitál bez štátom garantovanej ochrany vkladov.
Požičiavať peniaze niekomu, kto v minulosti nebol schopný splatiť svoje dlhy a navyše sa súdil so svojimi veriteľmi, nie je vo svete obvyklé. Práve preto vzbudila pozornosť nedávna informácia o vydaní dlhopisov Argentíny, ktorej krach z roku 2001 poškodil vo svete množstvo veriteľov. Nejde pritom o prvý bankrot tohto štátu, ale iba posledný v sérii dejín insolventnosti tohto juhoamerického štátu, keď sa zmrazil a následne výrazne roztopil štátny dlh vo výške viac ako sto miliárd dolárov.
Dnes Argentína medzinárodným trhom ukázala, čo dokáže s investormi urobiť vidina vysokých výnosov z vydaných dlhopisov v hodnote tri miliardy dolárov s neuveriteľne dlhou splatnosťou sto rokov! Investičným dravcov paradoxne neprekáža ani nízka bonita krajiny s prívlastkom vysoko špekulatívnej investície, ktorá zvyšuje pravdepodobnosť, že krajina do splatnosti dlhu možno raz, keď nie viackrát, znovu zbankrotuje. Ponúkaný úrok umožňuje veriteľom, aby po uplynutí prvej dekády od vydania tohto takmer večného cenného papiera získali vo forme úrokov naspäť toľko, čo ich kúpa dlhopisov stála. Ak by sa krajine darilo, môže dokonca dlhopis nasporiť prvotným veriteľom, resp. skôr ich dedičom na úrokoch až päťnásobok investície.
Od obdobia hospodárskej krízy v roku 1929 Argentína vyhlásila bankrot už osemkrát. Na porovnanie, naša krajina ho nevyhlásila od vzniku ČSR v roku 1918 nikdy, aj keď v skutočnosti v roku 1953 v rámci peňažnej reformy všetky dovtedy vydané československé a slovenské dlhopisy úplne anulovala. Keď som to raz nazval v médiách bankrotom, ohradil sa voči tomu jeden z uznávaných slovenských historikov, že Československo nikdy v histórii nekrachlo. Ako dôkaz som si medzitým obstaral za pár eur originál jedného z takýchto dlhopisov z roku 1949, ktorý mal byť splatný v roku 1999.
Nesplatenie firemných a štátnych dlhopisov je bežnou súčasťou trhovej ekonomiky. Príprave nových emisií (materiál vo forme tzv. prospekt emitenta) a samotnej administrácii sa venujú predovšetkým banky, ktoré zároveň deklarujú ochotu v prvej fáze kúpiť vo vlastnom mene časť takýchto cenných papierov. Bežný investor však nemôže vedieť, či si to banka po čase nerozmyslí a cenných papierov sa v prípade zhoršovania bonity danej firmy nezbaví. Prípadne ich nepresunie šikovne do bankou spravovaného fondu, kde očakávaná finančná ujma padne na plecia bežných podielnikov, ktorým sa zníženie majetku zdôvodní nečakanými pohybmi na medzinárodných trhoch spôsobených politickými alebo hospodárskymi turbulenciami.