Je smutné, že k týmto veciam, faktom či historickým udalostiam patrí i Slovenské národné povstanie, pri ktorom si práve tento rok pripomenieme jeho 73. výročie.
Ide pritom o výročie druhého najväčšieho (po Juhoslávii) vojenského vystúpenia proti nacizmu v jeho zázemí, ale i o to, že šlo o nekompromisné a ozbrojené vystúpenie na pôde vtedajšieho satelitného štátika nacistického Nemecka, teda podľa vtedajšej nacistickej propagandy „tisícročnej Tretej ríše“.
Tá mala určité, ťažko spochybniteľné, vlastnosti, ktoré ju ani pre „spojenecké“ krajiny nerobili príliš populárnou.
Jej nasmerovanie voči európskym štátom a národom bolo príliš priehľadné. Zvlášť menšie, ba dokonca svojím spôsobom „spriatelené“ štáty ako Slovensko, Maďarsko, Rumunsko a iné, sa najviac v rokoch 1941–42 obávali jej víťazstva. Ich osud by bol v tom prípade, aj podľa dochovaných a neskôr zverejnených Hitlerových vyjadrení, naplnený takmer okamžite a nezvratne.
S plánovaným, nesmierne cynickým a krutým, údelom pre ich obyvateľstvo. Vôbec pritom nešlo o nejaký intenzívny „rýchlokurz“ nemčiny, ako si to niektorí mladí ľudia predstavujú, ale najčastejšie priamo o vyhladenie pôvodného obyvateľstva a uvoľnenie „životného priestoru“ pre vyvolených „nadľudí“, ktorí voči slovanským (židovským, cigánskym a i.) „podľuďom“ nemuseli, aspoň podľa ich predstáv, dodržiavať nijaké ľudské, morálne, právne alebo politické záväzky.
Uvoľnenie životného priestoru pre nacistov jednoducho znamenalo, že oni by už potom nemali žiaden. Teda, keby už nežili, nijaký by ani nepotrebovali. Veď prečo inak napríklad Tretia ríša, ktorá mala trvať najmenej tisíc rokov, vo svojej „veľkorysosti“ uzavrela zmluvu s vtedajším Slovenskom iba na dvadsaťpäť (!) rokov?
Nemusel byť génius, kto už vtedy tento pomyselný osud Slovenska nahliadal veľmi presne. Dokonca aj bez ohľadu na to, na ktorej strane vtedy stál. Je samozrejmé, že v prípade rýchleho víťazstva nacistickej armády by sa tento čas pre číru existenciu väčšiny z našich predkov a tým, pochopiteľne, i pre nás samotných podstatne skrátil.
Slovenskí vojaci a partizáni sa nemeckej armáde dokázali brániť takmer tri mesiace, teda skoro dlhšie ako „veľké“ Francúzsko na začiatku vojny. Povstanie nás dostalo na stranu pokrokových síl sveta, vrátilo nám práve v tomto prostredí ľudskú a morálnu dôstojnosť, zabezpečilo svojím spôsobom našu budúcnosť i terajšiu prítomnosť. Preto ma isté politické dianie v niekdajšom centre Povstania, teda v okolí Banskej Bystrice, dosť udivuje.
Každé výročie Slovenského národného povstania je v prvom rade sviatkom nášho ľudu a našich hrdinov, ktorých si nikdy nesmieme dať nikým vziať.