Deficity v hospodárení zdravotných poisťovní sa premietajú do škrtov v uhrádzaní nákladov zdravotnej starostlivosti a vo zvyšovaní finančnej spoluúčasti pacientov v pomere k nákladom na ich liečbu. Keďže aj v oblasti financovania zdravotníctva platí pravidlo „z cudzieho krv netečie", snažia sa poisťovne donútiť pacientov, aby dôkladne sledovali faktúry svojich lekárov predkladaných poisťovniam.
V Holandsku alebo aj v USA dostane pacient uhradenú zdravotnú starostlivosť v danom roku len od určitej sumy. V prípade USA musí zvyčajne pacient najprv minúť zo svojho vrecka v danom roku 4 358 USD, resp. 7 983 USD, ak je poistená celá rodina, kým sa k uhradeniu faktúr následne pripojí zdravotná poisťovňa. To motivuje pacientov, aby detailne sledovali všetky položky účtov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Zdravotné poistenie pre priemerného Američana je dosť drahé a jeho výška je v rámci jednotlivých federálnych štátov značne rozdielna. V štáte Georgia je to 426 USD na jednotlivca, pričom v Utahu stačí platiť mesačne 186 USD. Priemerná výška poistného jednotlivca v USA predstavuje pritom 393 USD. Deti (ale aj penzisti) nie sú na rozdiel od Slovenska poistencami štátu a ak ich chcú mať rodičia poistených, musia za nich hradiť zdravotné odvody z vlastnej peňaženky. Rodinné poistné tak vyjde v priemere na 1 021 USD mesačne. Poistencov nad 55 rokov veku poisťovne považujú za rizikovejších a cena ich poistiek je preto vyššia. Drahé poistné je často motiváciou pre emigrantov z EÚ, aby sa na staré kolená vrátili späť do Európy.
Stredobodom diskusie v USA je najmä model Obamacare, ktorý umožnil dostupnosť zdravotného poistenia aj pre ľudí s nízkymi príjmami. Návrh prezidenta Donalda Trumpa obmedzuje štátne subvencie zdravotného poistenia chudobným a zároveň motivuje zamestnávateľov, aby prestali uhrádzať zdravotné poistenie svojim zamestnancom. Firmy tým budú môcť efektívnejšie podnikať, zvyšovať svoju ziskovosť a zlepšovať konkurencieschopnosť vytváraním zdrojov na nové investície, čo pomôže zvýšiť aj trhovú hodnotu ich akcií.
Skutočnosť, že zmeny v systéme vystavia asi 32 miliónov Američanov nebezpečenstvu nutného financovania zdravotnej starostlivosti z osobných zdrojov (ak ich majú), je odvrátenou stranou zdravotníckych škrtov. Návrh reformy zdravotného poistenia by po novom bol výhodný najmä pre mladých a zdravých Američanov, ktorí ho v zásade ani veľmi nepotrebujú. Naopak, doslova pohromou by zrušenie zdravotného poistenia chudobných bolo pre diabetikov a onkologických pacientov.
Systém financovania amerického zdravotníctva pod heslom Každý za svoje bez solidárneho financovania z povinných zdravotných odvodov sa postupne presadzuje aj v krajinách, kde boli celé dekády ľudia zvyknutí, že v prípade choroby sa o nich postará štát. Chronické deficity v zdravotnom systéme dočasne politici „riešia“ jednoducho odsúvaním problémov do budúcnosti cez oddlžovanie zdravotníckych zariadení bez zodpovedného nastavenia výkonov hradených poisťovňami či efektívnej kontroly, čo a za čo sa nakupuje zo štátnych alebo z iných verejných zdrojov.