Ich odborári požadujú zvýšenie platov o 15 percent oproti doterajším tarifám odmeňovania. Argumentov pre lepšie ohodnotenie práce majú pritom viac než dosť. V prvom rade je to porovnanie v rámci krajín OECD, kde Česko a Slovensko sú na chvoste rebríčka. Druhým tromfom v ruke je priaznivý vývoj českých verejných financií a v neposlednom rade aj akcelerácia rastu platov naprieč celou ekonomikou našich západných susedov.
Dynamika rastu miezd a platov tam totiž nabrala v poslednom roku výrazne na obrátkach, keď sa mzdy v spracovateľskom priemysle a obchode medziročne zvýšili o vyše osem percent. Priemerná mzda v ČR atakuje hranicu 1 126 eur, no mnohí pedagógovia napríklad na spoločenskovedných fakultách v pozícii odborný asistent s doktorátom zarábajú iba 767 eur. To je asi o sto eur menej, ako ponúkajú viaceré obchodné reťazce predavačom. Výnimkou sú len technické univerzity, kde pôsobia aj profesori s platmi stotisíc korún (asi 3 840 eur) mesačne. Priemerný plat pedagogických zamestnancov vysokých škôl už dnes predstavuje v prepočte 1 435 eur. Z tohto vyplýva, že požiadavka na dvojciferné zvýšenie tarifných platov v českom školstve vynucovaná cez štrajkovú pohotovosť je v porovnaní s tým, čo žiadali nedávno učiteľskí odborári na Slovensku, naozaj neskromná.
Prilákať k vyučovaniu mladých ľudí v Česku aj na Slovensku je z dôvodu chronicky slabého ohodnotenia veľký problém. Šikovným kuchárom dnes napríklad niektoré bratislavské reštaurácie ponúkajú mzdy prevyšujúce tisíc eur v čistom, čo zarobí v rámci jedného pracovného úväzku iba máloktorý vysokoškolský pedagóg.
Slovenských učiteľov čakajú od tohto mesiaca na výplatných páskach sumy vyššie o šesť percent. Ponuku na presne rovnakú opätovnú valorizáciu platov aj od januára 2018 sa však dohodnúť nepodarilo. Kompromisom medzi vládou a zástupcami zamestnancov školstva mala byť dohoda o ďalšom zvyšovaní taríf o rovnaké percento od septembra 2018, 2019 a vo volebnom roku 2020 od januára podmienená sociálnym zmierom. To by znamenalo moratórium na akékoľvek dodatočné mzdové nároky až do konca volebného obdobia.
Pôvodne sa predpokladalo pokračovať v etapovitom zvyšovaní platov v školstve o šesť percent vždy od januára kalendárneho roka. Vládna ponuka na posunutie tohto dátumu vždy až na september by pre učiteľa s priemernou mzdou na Slovensku znamenala výpadok príjmu vo výške celého jedného platu. Ak sa teraz českým odborárom podarí zvýšenie miezd aspoň o desať percent, môže sa štyrikrát šesť percent trojročnej valorizácie slovenských učiteľských platov zdať málo.
Férové platové podmienky v školstve sú nevyhnutnou, hoci nie jedinou podmienkou toho, aby sa zlepšila kvalita vzdelávania v školstve. Tá výrazne závisí aj od motivácie učiteľov, ktorí sa rozhodujú, či sa majú stať učiteľmi a s entuziazmom pripravovať mladú generáciu pre trh práce.