Svoj verdikt zdôvodnili jeho medializovanými výstupmi na Dúhovom Pride.
„V očiach biskupov si Prostredník koledoval o takéto rozhodnutie už dlhšie, dvakrát ho pozvali na pohovor, najskôr pre postoj, ktorý zaujal v čase, keď sa apokalyptická sekta Aliancia za rodinu pokúsila zneužiť inštitút referenda v roku 2015, a neskôr, keď musel vysvetľovať, prečo inicioval vyhlásenie teológov a pedagógov fakulty k prípadu Jakuba Pavlúsa, ktorého ECAV prinútila odísť z krajiny za to, že mal na manželstvo také názory, aké sa vedeniu cirkvi nepáčili.“ (Michal Havran)
Ako katolíčka by som si teraz mohla mazať nohy opodeldokom, mechriť sa v kresle a tešiť sa.
Z viacerých vystúpení Ondreja Prostredníka som mala dojem, že by rád staval mosty. Ťažko sa však buduje most, keď chýba breh.
Pozrime sa, ani tým luteránom až tak tá slobodomyseľnosť nejde. Falošné odvolávky na mládež, dosť nebezpečná hra, v biskupských kuloároch evanjelickej aj katolíckej cirkvi, zdá sa, veľmi obľúbená.
Nebude nám tu nejaký Prostredník zneužívať postavenie docenta a akademickú slobodu vedeckého bádania (nech si báda, ale potichu!) na bezprecedentné ovplyvňovanie názorov najmä mladých veriacich a študentov teológie, asi nejakých bez názoru, bez očí, bez uší, bez internetu, asi nejakých mimozemšťanov, na postupné plazivé implantovanie názorov, ktoré sú v rozpore so stanoviskom evanjelickej cirkvi.
„Zbor biskupov nemôže naďalej zatvárať oči nad konaním Ondreja Prostredníka…“ Policajný zbor evanjelických a katolíckych biskupov, aj každého jeho jedinca zvlášť zodpovedne a morálne konajúceho a mysliaceho (kresťanské Slovensko) evidentne neťaží počet sprznení ročne, ostatné prináležia súrodencom, strýkom, tetám, rodinným priateľom a iným, tie manželské sa nerátajú, lebo však čo je doma…
Nebola som na Pride, ale viem, ako sa Ondrej Prostredník prihovoril zúčastneným, čítala som text. Určite sa k nemu dostali aj študenti. O právach či skôr (tu na Slovensku) o neprávach LGBT menšiny (všimnite si to označenie!), na Slovensku dosť dlhý čas prebieha nanešťastie ešte stále mimoparlamentná debata, a teda nejde o nejaké tajné cirkevné učenie.
Tu by sme mali spomenúť časť obyvateľstva, ktorú už len zmienka o homosexualite a pravdepodobne o akejkoľvek sexualite poburuje a sama seba nazýva konzervatívnou. Neviem prečo, ale slovenský konzervativizmus vonia ako pokazená konzerva. Z ktorého storočia?
Z viacerých vystúpení Ondreja Prostredníka som mala dojem, že by rád staval mosty. Ťažko sa však buduje most, keď chýba breh. Evanjelickí biskupi rozohrali nešťastnú hru, v ktorej by mal akože prehrať pedagóg. Poplietli si ale zatváranie očí s otváraním. Očividne ich majú zatvorené.
Vyhrať by mohla LGBT menšina. Aspoň dobrú verejnú debatu o právach, ktoré by mali byť v demokratickej spoločnosti samozrejmé. Keby sa tak stalo, účel svätí prostriedky. Ako sa hovorí, kým sa hýbe retiazka, je teplý dekel!