V roku 2015 však v oblasti ochrany spotrebiteľa vo finančných službách získala Národná banka Slovenska (NBS) úplne nové kompetencie umožňujúce o. i. aj utajený nákup finančných produktov (tzv. mystery shopping). Vďaka nemu môžu kontrolóri poverení NBS vykonávať kontrolu vo finančných inštitúciách so skrytou identitou na zisťovanie toho, či spotrebiteľ dostáva správne informácie, alebo nie je klamaný pri ponuke služieb jednotlivých finančných produktov.
Najväčšie nedostatky boli doteraz zistené v oblasti nebankových úverov, keď klienti podpisovali rôzne vyhlásenia znevýhodňujúce ich prípadnú obranu voči veriteľom uplatňujúcim neprimerané sankcie alebo poplatky. Záujemcom o pôžičku zástupcovia nebankových spoločností tiež radili, ako fiktívne preukázať vyššie príjmy, ako je realita.
Zvláštnou kapitolou sú aj životné poistky, ktoré boli v minulosti prezentované ako „vhodný“ nástroj sporenia so značne nadhodnotenými očakávanými výnosmi sporivej časti poistenia. Mnohí klienti životných poisťovní v zásade ani nevedia, aký podiel ich platieb poistného odkrajujú režijné poplatky a provízie samotnej poisťovne. Zavádzajúce sú tiež informácie o tom, o koľko sa poisťovniam podarí zhodnotiť kapitál poistencov, pretože klienti si obvykle mýlia percento výnosov vo forme technickej miery zhodnotenia v poisťovniach s bežnou kalkuláciou sporiacich produktov v bankách. V ponukách uvádzané výnosy napr. 3 % ročne môžu v skutočnosti zodpovedať iba 1 % alebo sa dokonca približujú k nule.
Pripravovať scenáre utajeného predaja finančných produktov predstavuje na malom Slovensku zložitú prácu najmä preto, že takmer každý každého pozná… Opakované nasadenie finančného spotrebiteľa v podobe profesionálne vyškoleného agenta provokatéra v prípade opakovaných nákupov má hlavné úskalie v podobe rizika odhalenia. Utajený spolupracovník NBS musí byť výborne vyškolený a schopný viesť rozhovor tak, aby nezmaril zámer odhaliť nekalé praktiky finančných poradcov ako prioritný cieľ ochrany spotrebiteľov.
Predaj finančných produktov s vidinou švindľovania poskytnutých údajov postupne obmedzuje aj nasadenie nových informačných technológií. Rutinné procesy a administratívne úkony sa napríklad v oblasti úverov zjednodušujú nasadzovaním softvérových robotov, ktoré znižujú náklady na správu a archiváciu dokladov. To napomáha k znižovaniu rizika podvodov zo strany klienta, ale nie finančnej inštitúcie. Tie v podmienkach čoraz náročnejších finančných produktov musia byť logicky stredobodom pozornosti dohľadu predovšetkým zo strany NBS. Iba tak bude v praxi možné oddeliť zrno od pliev a z trhu postupne vytlačiť neserióznych predajcov zaoberajúcich sa osobnými financiami v krajine, kde finančná gramotnosť obyvateľstva je ešte stále spiacou Popoluškou.