„Je fuk“, čo to znamená, hlavne, že sa dá voziť v mestskej hromadnej doprave zadarmo. Ale pozor, nie všetci!
Vodiči a vodičky sa už nevedeli dočkať. Po celý rok jazdia po meste na svojich kovových tátošoch či v malých obrnených transportéroch, parkujú na každom voľnom centimetri, zaberajú chodníky, odstraňujú sa pre nich trávnaté plochy a stromy, smrdia na križovatkách (aj keď uznávam, že menej ako v minulosti), ofukujú svojich miláčikov a najradšej by ich nikdy neopustili, zvlášť nie pred bránou svojho domu, v ktorom podobných automobilových milovníkov a milovníčok žije ďalších iks – a ten parkovací „plácek“ je taký malý…
A títo všetci, muži aj ženy každého veku, vierovyznania, sexuálnej orientácie, národnosti a sociálneho statusu (ak im ten dovoľuje autíčko vlastniť) sa plní závisti voči používateľom MHD trasú šťastím, že im dopravný podnik raz do roka povolí týždeň sa bezplatne prepravovať v spoľahlivej, pohodlnej, perfektne premyslenej a ľudsky ústretovej verejnej doprave.
Už prvého januára, hneď ako sa preberú z dôsledkov novoročných osláv a po kontrole, či im susedovie piráty, ohňostroje a delobuchy (nie tie ich, samozrejme!) nespôsobili ujmu na plechovej kráse ich lások, začínajú držitelia a držiteľky vodičských preukazov pátrať po internete, kedyže bude tento rok vyhlásený Európsky týždeň mobility, aby si tento významný dátum mohli červenou fixkou zaznačiť do diára.
To, naopak, naivné chodkyne a chodci, cyklisti a cyklistky, všetci tí zeleno mysliaci a cítiaci nepraktickí blázni, respektíve ľudia, ktorí si auto jednoducho nemôžu dovoliť (lebo aj takí existujú), a teda cestujú za naozaj lacné cestovné, si opäť povinne kúpia lístok či ešte výhodnejšiu električenku v radostnom súzvuku s geniálnymi myšlienkami manažmentov dopravných podnikov. Lebo veď kto by nechcel podporiť vodičov a neumožnil im kúpou dopravnej ceniny využívať verejnú dopravu zadarmo a ako bonus konečne pochopiť, že MHD je prvá a najlepšia voľba.
Má predsa železnú logiku podporovať motiváciu vodičov, aby v honbe za úsporami za benzín či naftu presadli do MHD (napokon, preto si to auto kúpili – aby si mohli raz do roka vychutnať lacný týždeň bez neho), a, naopak, umožniť tým, ktorí po celý rok chránia životné prostredie a príjmy dopravných podnikov, aby si aj v tomto mobilnom týždni svoje finančné povinnosti voči verejnej doprave naďalej vzorne plnili a tešili sa z toho, že ani v tento týždeň nežili márne.
A je to aj spravodlivé. Jedni sa povozia vo verejnej doprave týždeň zadarmo, druhí sa tiež môžu povoziť týždeň zadarmo – ak ich nechytí revízor, či revízorka. Tí prví v nemom úžase nad kvalitou MHD obratom hodia svoje auto na obľúbenú čiernu skládku a kúpia si celoročnú električenku. Tí druhí v pevnom presvedčení, že podporujú dobrú vec, si ju kúpia tiež – a všetci sa svorne začnú tešiť na ďalší týždeň dopravnej mozgovej imobility. Mimochodom, bratislavská MHD v utorok okolo obeda v hustej premávke meškala iba asi 25 minút.